上古漢語
Kichina (Han)
Sinitic (Old Chinese)
Kichina cha Kale cha kipindi cha Han (karne ya 2 KK – karne ya 2 BK) ni lugha ya maandishi ya Confucius. Kulingana na mfumo wa Baxter-Sagart, inajengwa upya na vikundi vya konsonanti za mwanzo (kr-, sn-, mr-), tofauti kati ya silabi za aina A (za koromeo) na aina B (za kawaida), na bila sauti za toni — toni zilikua baadaye kutokana na kupotea kwa konsonanti za mwisho.
Inakozungumzwa
Usomaji wa herufi za Han katika Kichina (Han)
| Herufi | Maana | Usomaji | Umbo | IPA |
|---|---|---|---|---|
| 一 | one | *ʔi[t] | /*ʔi[t]/ | |
| 二 | two | *ni[j]-s | /*ni[j]-s/ | |
| 三 | three | *s.rum | /*s.rum/ | |
| 四 | four | *s.li[j]-s | /*s.li[j]-s/ | |
| 五 | five | *C.ŋˤaʔ | /*C.ŋˤaʔ/ | |
| 六 | six | *k.ruk | /*k.ruk/ | |
| 七 | seven | *[tsʰ]i[t] | /*[tsʰ]i[t]/ | |
| 八 | eight | *pˤret | /*pˤret/ | |
| 九 | nine | *[k]uʔ | /*[k]uʔ/ | |
| 十 | ten | *t.[g]əp | /*t.[g]əp/ | |
| 日 | sun | *C.nik | /*C.nik/ | |
| 月 | moon | *[ŋ]ʷat | /*[ŋ]ʷat/ | |
| 山 | mountain | *s-ŋrar | /*s-ŋrar/ | |
| 水 | water | *s.turʔ | /*s.turʔ/ | |
| 火 | fire | *[qʷʰ]ˤəjʔ | /*[qʷʰ]ˤəjʔ/ | |
| 木 | tree | *C.mˤok | /*C.mˤok/ | |
| 土 | soil | *tʰˤaʔ | /*tʰˤaʔ/ | |
| 天 | sky | *l̥ˤi[n] | /*l̥ˤi[n]/ | |
| 地 | ground | *[l]ˤej-s | /*lˤej-s/ | |
| 海 | sea | *m̥ˤəʔ | /*m̥ˤəʔ/ | |
| 龍 | dragon | *[mə]-roŋ | /*[mə]-roŋ/ | |
| 虎 | tiger | *qʰˤraʔ | /*qʰˤraʔ/ | |
| 犬 | dog | *[k]ʷʰˤenʔ | /*[k]ʷʰˤenʔ/ | |
| 馬 | horse | *mˤraʔ | /*mˤraʔ/ | |
| 鳥 | bird | *tˤiwʔ | /*tˤiwʔ/ | |
| 魚 | fish | *[ŋ]a | /*[ŋ]a/ | |
| 牛 | ox | *[ŋ]ʷə | /*[ŋ]ʷə/ | |
| 羊 | sheep | *ɢaŋ | /*ɢaŋ/ | |
| 貓 | cat | *C.mˤraw | /*C.mˤraw/ | |
| 人 | person | *ni[ŋ] | /*ni[ŋ]/ | |
| 手 | hand | *n̥uʔ | /*n̥uʔ/ | |
| 足 | foot | *[ts]ok | /*[ts]ok/ | |
| 目 | eye | *C.muk | /*C.muk/ | |
| 耳 | ear | *C.nəʔ | /*C.nəʔ/ | |
| 口 | mouth | *kʰˤ(r)oʔ | /*kʰˤ(r)oʔ/ | |
| 頭 | head | *[m-t]ˤo | /*[m-t]ˤo/ | |
| 心 | heart | *səm | /*səm/ | |
| 血 | blood | *m̥ˤik | /*m̥ˤik/ | |
| 肉 | meat | *k.nuk | /*k.nuk/ | |
| 上 | up | *daŋʔ-s | /*daŋʔ-s/ | |
| 下 | down | *gˤraʔ | /*gˤraʔ/ | |
| 中 | middle | *truŋ | /*truŋ/ | |
| 中 | hit | *truŋ-s | /*truŋ-s/ | |
| 央 | center | *ʔaŋ | /*ʔaŋ/ | |
| 左 | left | *[ts]ˤajʔ | /*[ts]ˤajʔ/ | |
| 右 | right | *[ɢ]ʷəʔ | /*[ɢ]ʷəʔ/ | |
| 東 | east | *tˤoŋ | /*tˤoŋ/ | |
| 西 | west | *s-nˤər | /*s-nˤər/ | |
| 南 | south | *nˤəm | /*nˤəm/ | |
| 北 | north | *pˤək | /*pˤək/ | |
| 行 | go | *Cə-[g]ˤraŋ | /*Cə-[g]ˤraŋ/ | |
| 行 | row | *[g]ˤraŋ | /*[g]ˤraŋ/ | |
| 来 | come | *mə.rˤək | /*mə.rˤək/ | |
| 去 | leave | *[k]ʰ(r)ap-s | /*[k]ʰ(r)ap-s/ | |
| 見 | see | *[k]ˤen-s | /*[k]ˤen-s/ | |
| 聞 | hear | *mu[n] | /*mu[n]/ | |
| 食 | eat | *mə-lək | /*mə-lək/ | |
| 飲 | drink | *q(r)[u]mʔ | /*q(r)[u]mʔ/ | |
| 走 | run | *[ts]ˤoʔ | /*[ts]ˤoʔ/ | |
| 坐 | sit | *[dz]ˤo[j]ʔ | /*[dz]ˤo[j]ʔ/ | |
| 立 | stand | *k.rəp | /*k.rəp/ |
Vyanzo
- Baxter & Sagart 2014, Old Chinese: A New Reconstruction
- Wiktionary (Old Chinese)
- Schuessler 2009, Minimal Old Chinese
Ulinganishaji wa maneno
Imelinganishwa na lugha za Sinitic (Old/Eastern Han Chinese) zinazohusiana
| Maana | Kichina (Han) | Kichina (Tang) | Kichina cha Kale | Kimlabri | Kichina cha Kale (usomaji wa Kikantoni) | Kidungan | Kikhmer cha kale |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Maji | 水 /ɕiwiɪʔ/ | 水 /ɕyɪX/ | 水 /*s.turʔ/ | om /om/ | 水 /sɵy˧˥/ | щүй /ɕy/ | ទឹក /tik/ |
| Moto | 火 /huɑiʔ/ | 火 /xuɑX/ | 火 /*qʷʰəjʔ/ | ʔus /ʔus/ | 火 /fɔ˧˥/ | хуә /xuə/ | ភ្លើង /pʰlɤːŋ/ |
| Jua | 日 /ȵit/ | 日 /ȵit/ | 日 /*C.nik/ | ŋay /ŋai/ | 日 /jɐt˨/ | жѳтў /ʐɨtʰu/ | ព្រះអាទិត្យ /preh ʔaːtit/ |
| Mwezi | 月 /ŋiuɑt/ | 月 /ŋʉɐt/ | 月 /*ŋʷat/ | thel /tʰel/ | 月 /jyt˨/ | юә /yə/ | ខែ /kʰae/ |
| Mama | 母 /muːʔ/ | 母 /muX/ | 母 /*məʔ/ | mɛʔ /mɛʔ/ | 母 /mou˩˧/ | ма /ma/ | មាតា /maːtaː/ |
| Baba | 父 /biuoʔ/ | 父 /bɨoX/ | 父 /*paʔ/ | paʔ /paʔ/ | 父 /fu˨/ | ба /pa/ | បិតា /pitaː/ |
| Kula | 食 /ʑiək/ | 食 /ʑik/ | 食 /*mə.lək/ | ʔiʔ /ʔiʔ/ | 食 /sɪk˨/ | чы /tʂʰɨ/ | ស៊ី /siː/ |
| Kunywa | 飲 /ʔiəm/ | 飲 /ʔimX/ | 飲 /*qrəmʔ/ | ʔaa /ʔaː/ | 飲 /jɐm˧˥/ | хә /xə/ | ផឹក /pʰək/ |
| Upendo | 愛 /ʔɑːi/ | 愛 /ʔɑiH/ | 愛 /*qˤəts/ | kraʔ /kraʔ/ | 愛 /ɔi˧/ | ай /ai/ | ស្នេហា /snehaː/ |
| Moyo | 心 /siəm/ | 心 /sim/ | 心 /*səm/ | kɛm /kɛm/ | 心 /sɐm˥/ | щин /ɕin/ | ហ្ឫទ័យ /hridəj/ |
| Mti | 木 /muok/ | 木 /muk/ | 木 /*C.mˤok/ | tɔn /tɔn/ | 木 /mʊk˨/ | шў /ʂu/ | ដើមឈើ /daəm tʃʰəː/ |
| Nyumba | 屋 /ʔuok/ | 屋 /ʔuk/ | 室 /*s.tit/ | tu /tu/ | 屋 /ʊk˥/ | фоңзы /faŋ tsɨ/ | គេហ /keːh/ |
| Mbwa | 犬 /kʰiuɛn/ | 犬 /kʰiuɛnX/ | 犬 /*kʷʰˤinʔ/ | cɛn /tɕɛn/ | 犬 /hyn˧˥/ | гу /ku/ | ឆ្កែ /tʃʰkae/ |
| Paka | 貓 /mau/ | 貓 /mæw/ | — /—/ | meo /meo/ | 貓 /mau˥/ | мау /mau/ | ឆ្មា /tʃʰmaː/ |
| Mkono | 手 /ɕiuʔ/ | 手 /ɕɨuX/ | 手 /*n̥uʔ/ | tiʔ /tiʔ/ | 手 /sɐu˧˥/ | шў /ʂəu/ | ហស្ត /hast/ |
| Jicho | 目 /miuk/ | 目 /muk/ | 目 /*C.muk/ | mɔt /mɔt/ | 目 /mʊk˨/ | янҗин /janʐin/ | ភ្នែក /pʰnɛːk/ |
| Habari | 萬福 /miuɑn piuk/ | 萬福 /mʉɐnH piuk/ | — /—/ | hahɔ /haho/ | 萬福 /man˨ fʊk˥/ | ни хау /ni xau/ | សួស្តី /suəsdəj/ |
| Asante | 謝 /ziɛ/ | 謝 /ziɛH/ | 謝 /*s.ɢAk-s/ | knɔŋ /knoŋ/ | 謝 /tsɛ˨/ | дуәще /duəɕe/ | អនុមោទនា /ʔanumoːtəna/ |
| Moja | 一 /ʔiit/ | 一 /ʔit/ | 一 /*ʔit/ | mɔy /mɔi/ | 一 /jɐt˥/ | и /i/ | ឯក /ʔaek/ |
| Nzuri | 善 /dʑiɛn/ | 善 /dʑiɛnX/ | 好 /*qʰˤuʔ/ | laʔ /laʔ/ | 善 /sin˨/ | хау /xau˨˦/ | ល្អ /lʔɑː/ |
Ukurasa 1/3
Ulinganishaji wa mpangilio wa maneno
Linganisha na lugha kuu za dunia
Kichina (Han)
吾
欲
試
客舍
對面
肆
中
所見之
衣
我
想
试穿
酒店
对面的
商店
里
看到的
那套西装
أنا
أريد
أن أجرب
بدلة
رأيتها
في
محل
مقابل
الفندق
मैं
होटल
के सामने
एक दुकान
में
देखा
सूट को
पहनकर देखना
चाहता हूँ
I
want to
try on
a suit
I
saw
in
a shop
across from
the hotel
私は
ホテルの
向かいの
お店
で
見た
スーツを
試着
したいです
Ich
möchte
einen Anzug
anprobieren
den
ich
in einem
Geschäft
gegenüber vom
Hotel
gesehen habe
Я
хочу
примерить
костюм
который
я увидел
в
магазине
напротив
отеля
Kichina (Han)
吾
名
為
田中
我的
名字
是
田中
اسمي
هو
تاناكا
मेरा
नाम
तनाका
है
My
name
is
Tanaka
私の
名前は
田中
です
Mein
Name
ist
Tanaka
Моё
имя
—
Танака
Kichina (Han)
吾
每旦
辰時
食
朝食
我
每天早上
七点
吃
早饭
أتناول
أنا
الإفطار
كل صباح
الساعة السابعة
मैं
हर सुबह
7 बजे
नाश्ता
करता हूँ
I
eat
breakfast
every morning
at 7 o'clock
毎朝
7時に
朝ごはんを
食べます
Ich
frühstücke
jeden Morgen
um 7 Uhr
Я
завтракаю
каждое утро
в 7 часов
Kichina (Han)
最近之
驛
何
在
最近的
车站
在
哪里
أين
تقع
أقرب
محطة
सबसे नज़दीकी
स्टेशन
कहाँ
है
Where
is
the nearest
station
一番近い
駅は
どこ
です
か
Wo
ist
der nächste
Bahnhof
Где
находится
ближайшая
станция
Kichina (Han)
此
苦湯
甚
美
这
咖啡
很
好喝
هذه
القهوة
لذيذة
جداً
यह
कॉफ़ी
बहुत
स्वादिष्ट है
This
coffee
is
very
delicious
この
コーヒーは
とても
おいしいです
Dieser
Kaffee
ist
sehr
lecker
Этот
кофе
очень
вкусный
Kichina (Han)
吾
於太學
習
倭語
我
在大学
学
日语
أنا
أدرس
اللغة اليابانية
في الجامعة
मैं
विश्वविद्यालय में
जापानी
पढ़ता हूँ
I
study
Japanese
at university
私は
大学で
日本語を
勉強しています
Ich
studiere
Japanisch
an der Universität
Я
изучаю
японский язык
в университете
Kichina (Han)
明日
天
當
晴
明天
天气
会
晴天
سيكون
الطقس
غداً
مشمساً
कल
मौसम
धूप वाला
होगा
Tomorrow's
weather
will be
sunny
明日の
天気は
晴れ
でしょう
Morgen
wird
das Wetter
sonnig
sein
Завтра
погода
будет
солнечной
Kichina (Han)
吾母
日日
炊
暮食
我妈妈
每天
做
晚饭
تطبخ
أمي
العشاء
كل يوم
मेरी माँ
हर रोज़
रात का खाना
बनाती है
My mother
cooks
dinner
every day
お母さんは
毎日
夕食を
作ります
Meine Mutter
kocht
jeden Tag
Abendessen
Моя мама
готовит
ужин
каждый день
Kichina (Han)
吾
來
歲
欲
往
日本
我
明
年
想
去
日本
أنا
أريد
أن أذهب
إلى
اليابان
العام
القادم
मैं
अगले
साल
जापान
जाना
चाहता हूँ
I
want to
go
to
Japan
next
year
私は
来
年
日本
に
行き
たいです
Ich
möchte
nächstes
Jahr
nach
Japan
fahren
Я
хочу
поехать
в
Японию
в следующем
году
Kichina (Han)
汝
能
言
英語
乎
你
会
说
英语
吗
هل
تستطيع
التحدث
باللغة الإنجليزية
आप
अंग्रेज़ी
बोल
सकते हैं
Can
you
speak
English
あなたは
英語が
話せ
ます
か
Können
Sie
Englisch
sprechen
Вы
умеете
говорить
по-английски
Linganisha na lugha zenye uhusiano wa karibu
Kichina (Han)
吾
欲
試
客舍
對面
肆
中
所見之
衣
我
想
试穿
酒店
对面的
商店
里
看到的
那套西装
吾
欲
試
逆旅
對面
邸店
中
所見之
衣
我
欲
試穿
客棧
對面
店鋪
裡
看著其
套西裝
𠊎
想
試著
旅館
對門
店
肚
看著个
西裝
Kichina (Han)
吾
名
為
田中
我的
名字
是
田中
余之
名
乃
田中也
我
名
喚作
田中
𠊎个
名
係
田中
Kichina (Han)
吾
每旦
辰時
食
朝食
我
每天早上
七点
吃
早饭
余
每朝
辰時
進
朝膳
我
每日早間
七時
吃
朝飯
𠊎
逐日朝晨
七點
食
朝飯
Kichina (Han)
最近之
驛
何
在
最近的
车站
在
哪里
最近之
驛站
在
何處
焉
那最近的
驛站
在
哪裏
最近个
車站
在
哪位
Kichina (Han)
此
苦湯
甚
美
这
咖啡
很
好喝
此
茗湯
極
甘美矣
這
茶湯
好
喝得緊
這杯
咖啡
當
好食
Kichina (Han)
吾
於太學
習
倭語
我
在大学
学
日语
余
於國子監
習
扶桑之語
我
在太學裏
學
日本話
𠊎
在大學
學
日本話
Kichina (Han)
明日
天
當
晴
明天
天气
会
晴天
明朝
天氣
當
晴朗矣
明日
天氣
便
晴了
天光日个
天氣
會
出日頭
Kichina (Han)
吾母
日日
炊
暮食
我妈妈
每天
做
晚饭
家慈
每日
烹
晚膳
我那母親
每日
做
晚飯
𠊎阿姆
逐日
煮
夜飯
Kichina (Han)
吾
來
歲
欲
往
日本
我
明
年
想
去
日本
吾
明
年
欲
往
日本
吾
明
年
欲
往
日本
𠊎
出年
想
去
日本
Kichina (Han)
汝
能
言
英語
乎
你
会
说
英语
吗
君
能
操
英語
否
你
可會
說
英語
你
會
講
英文
無
Ulinganishaji wa usomaji wa Han
Imelinganishwa na lugha za Sinitic (Old Chinese) zinazohusiana
| Herufi | Kichina (Han) | Prototibetobirma | Protosinotibet | Prohmong-Mien | Proaustroasia | Projapani | Kikorea (Korea Kaskazini) |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 一 | *ʔi[t] /*ʔi[t]/ | — | *dyiək /*dyiək/ | *ʔɨ /*ʔɨ/ | *muəjʔ /*muəjʔ/ | *pitə-tu /*pitə-tu/ | il /il/ |
| 二 | *ni[j]-s /*ni[j]-s/ | *g-nis /*g-nis/ | *nĭy /*nĭy/ | *ʔu̯i /*ʔu̯i/ | *ɓaːr /*ɓaːr/ | *puta /*puta/ | i /i/ |
| 三 | *s.rum /*s.rum/ | *g-sum /*g-sum/ | *sɨm /*sɨm/ | *pjɔu /*pjɔu/ | *peːʔ /*peːʔ/ | *mi /*mi/ | sam /sam/ |
| 四 | *s.li[j]-s /*s.li[j]-s/ | *b-ləy /*b-ləy/ | *lĭy /*lĭy/ | *plei /*plei/ | *puənʔ /*puənʔ/ | *jə /*jə/ | sa /sa/ |
| 五 | *C.ŋˤaʔ /*C.ŋˤaʔ/ | b- 形*b-ŋa /*b-ŋa/l- 形*l-ŋa /*l-ŋa/ | *ŋāH /*ŋāH/ | *prja /*prja/ | — | *itu /*itu/ | o /o/ |
| 六 | *k.ruk /*k.ruk/ | *d-k-ruk /*d-k-ruk/ | *rŭk /*rŭk/ | *kruk /*kruk/ | *pruʔ /*pruʔ/ | *mu /*mu/ | ryuk /ɾjuk̚/ |
| 七 | *[tsʰ]i[t] /*[tsʰ]i[t]/ | — | *(s-)nĭt /*(s-)nĭt/ | — | *pɔh /*pɔh/ | *nana /*nana/ | ch'il /tsʰil/ |
| 八 | *pˤret /*pˤret/ | *b-r-gyat 形*b-r-gyat /*b-r-gyat/*b-g-ryat 形*b-g-ryat /*b-g-ryat/ | *ryēt /*ryēt/ | — | *tNɕaːm /*tɲcaːm/ | *ja /*ja/ | p'al /pʰal/ |
| 九 | *[k]uʔ /*[k]uʔ/ | *d-kəw /*d-kəw/ | *kwɨH /*kwɨH/ | *N-ɟuə̯X /*N-ɟuə̯X/ | — | *kəkənə /*kəkənə/ | ku /ku/ |
| 十 | *t.[g]əp /*t.[g]əp/ | — | *k(ʰ)ĭp /*k(ʰ)ĭp/ | *gju̯əpD /*gju̯əpD/ | — | *təwə /*təwə/ | sip /ɕip̚/ |
| 日 | *C.nik /*C.nik/ | *nəy /*nəy/ | *nĭy /*nĭy/ | *hnu̯ɔiA /*hnu̯ɔiA/ | *tŋiːʔ /*tŋiːʔ/ | *pi /*pi/ | il /il/ |
| 月 | *[ŋ]ʷat /*[ŋ]ʷat/ | s- 形*s-la /*s-la/g- 形*g-la /*g-la/ | *(s-)lăH /*(s-)lăH/ | *hlaH /*hlaH/ | *kVcaːj /*kəcaːj/ | *tukuy /*tukui/ | wŏl /wʌl/ |
| 山 | *s-ŋrar /*s-ŋrar/ | *r-i /*r-i/ | — | — | — | *jama /*jama/ | san /san/ |
| 水 | *s.turʔ /*s.turʔ/ | — | *tujʔ /*tujʔ/ | *ʔu̯əm /*ʔu̯əm/ | *ɗaːk /*ɗaːk/ | *mintu /*mintu/ | su /su/ |
| 火 | *[qʷʰ]ˤəjʔ /*[qʷʰ]ˤəjʔ/ | *mey /*mey/ | — | — | *ʔuːs /*ʔuːs/ | *poy /*poi/ | hwa /hwa/ |
| 木 | *C.mˤok /*C.mˤok/ | — | *sĭŋ /*sĭŋ/ | *ntju̯əŋH /*ntju̯əŋH/ | *ɟɕɨːʔ /*ɟcɨːʔ/ | *kəy /*kəi/ | mok /mok̚/ |
| 土 | *tʰˤaʔ /*tʰˤaʔ/ | — | *ƛăy /*ƛăy/ | — | *teːʔ /*teːʔ/ | *tuti /*tuti/ | t'o /tʰo/ |
| 天 | *l̥ˤi[n] /*l̥ˤi[n]/ | — | — | — | — | *ama /*ama/ | ch'ŏn /tsʰʌn/ |
| 地 | *[l]ˤej-s /*lˤej-s/ | — | *ƛăy /*ƛăy/ | — | *teːʔ /*teːʔ/ | — | chi /tsi/ |
| 海 | *m̥ˤəʔ /*m̥ˤəʔ/ | — | — | — | — | *umi /*umi/ | hae /hɛ/ |
| 龍 | *[mə]-roŋ /*[mə]-roŋ/ | — | — | — | — | — | ryong /ɾjoŋ/ |
| 虎 | *qʰˤraʔ /*qʰˤraʔ/ | — | — | *tsjɔB /*tsjɔB/ | *klaːʔ /*klaːʔ/ | — | ho /ho/ |
| 犬 | *[k]ʷʰˤenʔ /*[k]ʷʰˤenʔ/ | *kʷəy /*kʷəy/ | — | *qluwX /*qluwX/ | *cɔʔ /*cɔʔ/ | *enu /*enu/ | kyŏn /kjʌn/ |
| 馬 | *mˤraʔ /*mˤraʔ/ | — | — | *mjænB /*mjænB/ | — | — | ma /ma/ |
| 鳥 | *tˤiwʔ /*tˤiwʔ/ | — | — | *m-nɔk /*m-nɔk/ | *ciːm /*ciːm/ | *təri /*təri/ | cho /tso/ |
| 魚 | *[ŋ]a /*[ŋ]a/ | *ŋ(y)a /*ŋ(y)a/ | — | *mbrəuX /*mbrəuX/ | *kaʔ /*kaʔ/ | *iwo /*iwo/ | ŏ /ʌ/ |
| 牛 | *[ŋ]ʷə /*[ŋ]ʷə/ | — | — | — | — | *usi /*usi/ | u /u/ |
| 羊 | *ɢaŋ /*ɢaŋ/ | — | — | — | — | — | yang /jaŋ/ |
| 貓 | *C.mˤraw /*C.mˤraw/ | — | — | — | — | — | myo /mjo/ |
| 人 | *ni[ŋ] /*ni[ŋ]/ | *r-mi(y) /*r-mi(y)/ | *mĭ /*mĭ/ | *lan /*ʔja/ | *kmiː /*kmiː/ | *pitə /*pitə/ | in /in/ |
| 手 | *n̥uʔ /*n̥uʔ/ | l- 形*l(y)ak /*l(y)ak/d- 形*dyak /*dyak/ | — | — | *tiːʔ /*tiːʔ/ | *ta /*ta/ | su /su/ |
| 足 | *[ts]ok /*[ts]ok/ | — | — | — | *ɟəːŋ /*ɟəːŋ/ | *asi /*asi/ | chok /tsok̚/ |
| 目 | *C.muk /*C.muk/ | *s-mik 形*s-mik /*s-mik/*s-myak 形*s-myak /*s-myak/ | — | — | *mat /*mat/ | *ma /*ma/ | mok /mok̚/ |
| 耳 | *C.nəʔ /*C.nəʔ/ | *r-na /*r-na/ | — | — | *ktɔːr /*ktɔːr/ | *mimi /*mimi/ | i /i/ |
| 口 | *kʰˤ(r)oʔ /*kʰˤ(r)oʔ/ | — | — | — | — | *kutuy /*kutui/ | ku /ku/ |
| 頭 | *[m-t]ˤo /*[m-t]ˤo/ | — | — | *S-phreiX /*S-phreiX/ | *kduəl /*kduəl/ | *kasira /*kasira/ | tu /tu/ |
| 心 | *səm /*səm/ | — | — | — | — | *kəkərə /*kəkərə/ | sim /ɕim/ |
| 血 | *m̥ˤik /*m̥ˤik/ | *s-hywəy /*s-hywəy/ | — | *ntshjamX /*ntshjamX/ | *mhaːm /*mhaːm/ | *ti /*ti/ | hyŏl /hjʌl/ |
| 肉 | *k.nuk /*k.nuk/ | *sya /*sya/ | — | — | *sɔc /*sɔc/ | *sisi /*sisi/ | yuk /juk̚/ |
| 上 | *daŋʔ-s /*daŋʔ-s/ | — | — | — | — | *upəy /*upəi/ | sang /saŋ/ |
| 下 | *gˤraʔ /*gˤraʔ/ | — | — | — | — | *sita /*sita/ | ha /ha/ |
| 中 | *truŋ /*truŋ/ | — | — | — | — | *naka /*naka/ | chung /tsuŋ/ |
| 中 | *truŋ-s /*truŋ-s/ | — | — | — | — | *atar- /*atar-/ | chung /tsuŋ/ |
| 央 | *ʔaŋ /*ʔaŋ/ | — | — | — | — | — | ang /aŋ/ |
| 左 | *[ts]ˤajʔ /*[ts]ˤajʔ/ | — | — | — | — | *pintari /*pintari/ | chwa /tswa/ |
| 右 | *[ɢ]ʷəʔ /*[ɢ]ʷəʔ/ | — | — | — | — | *minkiri /*minkiri/ | u /u/ |
| 東 | *tˤoŋ /*tˤoŋ/ | — | — | — | — | *pinkasi /*pinkasi/ | tong /toŋ/ |
| 西 | *s-nˤər /*s-nˤər/ | — | — | — | — | *nisi /*nisi/ | sŏ /sʌ/ |
| 南 | *nˤəm /*nˤəm/ | — | — | — | — | *minami /*minami/ | nam /nam/ |
| 北 | *pˤək /*pˤək/ | — | — | — | — | *kita /*kita/ | puk /puk̚/ |
| 行 | *Cə-[g]ˤraŋ /*Cə-[g]ˤraŋ/ | — | — | — | *cuːr /*cuːr/ | *ik- /*ik-/ | haeng /hɛŋ/ |
| 行 | *[g]ˤraŋ /*[g]ˤraŋ/ | — | — | — | *cuːr /*cuːr/ | *okonap- /*okonap-/ | hang /haŋ/ |
| 来 | *mə.rˤək /*mə.rˤək/ | — | — | — | — | *kə- /*kə-/ | rae /ɾɛ/ |
| 去 | *[k]ʰ(r)ap-s /*[k]ʰ(r)ap-s/ | — | — | — | — | — | kŏ /kʌ/ |
| 見 | *[k]ˤen-s /*[k]ˤen-s/ | — | — | — | — | *mi- /*mi-/ | kyŏn /kjʌn/ |
| 聞 | *mu[n] /*mu[n]/ | — | — | — | — | *kik- /*kik-/ | mun /mun/ |
| 食 | *mə-lək /*mə-lək/ | *dzya /*dzya/ | *ʒʰa /*ʒʰa/ | — | *ca(ː)ʔ /*caːʔ/ | *kup- /*kup-/ | sik /ɕik̚/ |
| 飲 | *q(r)[u]mʔ /*q(r)[u]mʔ/ | — | *dʰɨn /*dʰɨn/ | — | *ʔɔːk /*ʔɔːk/ | *nəm- /*nəm-/ | ŭm /ɯm/ |
| 走 | *[ts]ˤoʔ /*[ts]ˤoʔ/ | — | — | — | — | *pasir- /*pasir-/ | chu /tsu/ |
| 坐 | *[dz]ˤo[j]ʔ /*[dz]ˤo[j]ʔ/ | — | *tūŋ /*tūŋ/ | — | *ŋkuːʔ /*ŋkuːʔ/ | — | chwa /tswa/ |
| 立 | *k.rəp /*k.rəp/ | — | *g-ryəp /*ryəp/ | — | *cɔŋ /*cɔŋ/ | *tat- /*tat-/ | rip /ɾip̚/ |
Ukurasa 1/7
Sehemu ya LangMap — mradi wa kuonyesha lugha kwa picha. Huu ni muhtasari tuli unaoweza kutambaliwa; ramani shirikishi hutoa sauti ya matamshi, vichujio, na mwonekano wa dunia.