Mlabri
Kimlabri
Austroasiatic (Khmuic)
Kimlabri (Kiyumbri) ni lugha ya "Phi Tong Luang" (mizimu ya majani ya manjano), watu wa mwisho wa wawindaji-wakusanyaji katika Asia ya Kusini-Mashariki. Wazungumzaji ni karibu 400, na lugha pamoja na watu wenyewe wako katika hatari kubwa ya kutoweka.
Inakozungumzwa
Maneno 20 ya msingi katika Kimlabri
Maji
om
/om/
Moto
ʔus
/ʔus/
Jua
ŋay
/ŋai/
Mwezi
thel
/tʰel/
Mama
mɛʔ
/mɛʔ/
Baba
paʔ
/paʔ/
Kula
ʔiʔ
/ʔiʔ/
Kunywa
ʔaa
/ʔaː/
Upendo
kraʔ
/kraʔ/
Moyo
kɛm
/kɛm/
Mti
tɔn
/tɔn/
Nyumba
tu
/tu/
Mbwa
cɛn
/tɕɛn/
Paka
meo
/meo/
Mkono
tiʔ
/tiʔ/
Jicho
mɔt
/mɔt/
Habari
hahɔ
/haho/
Asante
knɔŋ
/knoŋ/
Moja
mɔy
/mɔi/
Nzuri
laʔ
/laʔ/
Ulinganishaji wa maneno
Imelinganishwa na lugha za Austroasiatic (Khmuic) zinazohusiana
| Maana | Kimlabri | Kikhmu | Kishwepalaung | Kiwa | Kikhmer cha Kaskazini | Kimon | Kichina (Han) |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Maji | om /om/ | ɔm /ʔɔm/ | ʔoːm /ʔoːm/ | rom /rɔm/ | ទឹក /tək/ | ဍာ် /ɗaʔ/ | 水 /ɕiwiɪʔ/ |
| Moto | ʔus /ʔus/ | ʔus /ʔus/ | ŋal /ŋal/ | ngo /ŋo/ | ភ្លើង /pʰlɤːŋ/ | ပၟတ် /pəmɔʔ/ | 火 /huɑiʔ/ |
| Jua | ŋay /ŋai/ | maŋ /maŋ/ | saŋi /saŋi/ | cangaiʔ /tʃaŋaiʔ/ | ថ្ងៃ /tŋai/ | တ္ၚဲ /tŋoa/ | 日 /ȵit/ |
| Mwezi | thel /tʰel/ | kee /keː/ | kɨr /kɨr/ | khaiʔ /kʰaiʔ/ | ខែ /kʰae/ | ဂိတု /kətoa/ | 月 /ŋiuɑt/ |
| Mama | mɛʔ /mɛʔ/ | mɔɔʔ /mɔːʔ/ | mɛʔ /mɛʔ/ | yaʔ /jaʔ/ | ម៉ែ /maɛ/ | မိ /mi/ | 母 /muːʔ/ |
| Baba | paʔ /paʔ/ | ʔaaʔ /ʔaːʔ/ | paʔ /paʔ/ | paiʔ /paiʔ/ | ប៉ា /paː/ | အပါ /ʔəpa/ | 父 /biuoʔ/ |
| Kula | ʔiʔ /ʔiʔ/ | caa /tʃaː/ | cha /tʃa/ | cha /tʃa/ | ស៊ី /siː/ | ဂစုက် /caʔ/ | 食 /ʑiək/ |
| Kunywa | ʔaa /ʔaː/ | ɲɔɔp /ɲɔːp/ | ʔoːk /ʔoːk/ | ɔk /ɔk/ | ផឹក /pʰək/ | သုၚ် /soŋ/ | 飲 /ʔiəm/ |
| Upendo | kraʔ /kraʔ/ | kɔɔh /kɔːh/ | ʔiŋ /ʔiŋ/ | hak /hak/ | ស្រឡាញ់ /sralaɲ/ | ဆာန် /cʰan/ | 愛 /ʔɑːi/ |
| Moyo | kɛm /kɛm/ | kruɛŋ /kruɛŋ/ | rɔŋ /rɔŋ/ | nuim /nuim/ | ចិត្ត /tɕit/ | ဗ္ၜေံ /məɓɛm/ | 心 /siəm/ |
| Mti | tɔn /tɔn/ | cmuul /tʃmuːl/ | siʔ /siʔ/ | maiʔ /maiʔ/ | ដើមឈើ /daəm tʃʰəː/ | ဆု /sɔ/ | 木 /muok/ |
| Nyumba | tu /tu/ | kaaŋ /kaːŋ/ | ɲɛh /ɲɛh/ | nyiex /ɲiɛʔ/ | ផ្ទះ /ptʰeah/ | သ္ၚိ /hɔeʔ/ | 屋 /ʔuok/ |
| Mbwa | cɛn /tɕɛn/ | cɔ /tʃɔ/ | so /so/ | so /so/ | ឆ្កែ /tʃʰkae/ | ပ္ၟိၚ် /klɛŋ/ | 犬 /kʰiuɛn/ |
| Paka | meo /meo/ | meeo /meːo/ | mioʔ /mioʔ/ | meo /meo/ | ឆ្មា /tʃʰmaː/ | ဗ္ဍိုၚ် /ɓɔŋ/ | 貓 /mau/ |
| Mkono | tiʔ /tiʔ/ | tii /tiː/ | tiː /tiː/ | tai /tai/ | ដៃ /daj/ | တဲ /tɛ/ | 手 /ɕiuʔ/ |
| Jicho | mɔt /mɔt/ | ŋtaa /ŋtaː/ | ŋai /ŋai/ | ngai /ŋai/ | ភ្នែក /pʰnɛːk/ | မတ် /mɔʔ/ | 目 /miuk/ |
| Habari | hahɔ /haho/ | lɔh /lɔh/ | vaː piə /vaː piə/ | sao /sao/ | សួស្តី /suːəsdəj/ | ပ္ဍဲဂေါဝ် /pɗɛ kaːo/ | 萬福 /miuɑn piuk/ |
| Asante | knɔŋ /knoŋ/ | ɔrkun /ʔɔrkun/ | kun cɔm /kun tʃɔm/ | ban prix /ban priʔ/ | អរគុណ /ʔɔːkun/ | တၚ်ဂုဏ် /təŋ kɔn/ | 謝 /ziɛ/ |
| Moja | mɔy /mɔi/ | muei /muei/ | mu /mu/ | ti /ti/ | មួយ /muːj/ | မွဲ /mwoa/ | 一 /ʔiit/ |
| Nzuri | laʔ /laʔ/ | gee /ɡeː/ | ʔɔm /ʔɔm/ | dim /dim/ | ល្អ /lʔɑː/ | ခိုဟ် /kʰɔh/ | 善 /dʑiɛn/ |
Sehemu ya LangMap — mradi wa kuonyesha lugha kwa picha. Huu ni muhtasari tuli unaoweza kutambaliwa; ramani shirikishi hutoa sauti ya matamshi, vichujio, na mwonekano wa dunia.