nʉmʉnʉʉ
Kkomanche
Uto-Aztecan
Kikomanche ni lugha ya Kiuto-Azteki iliyo hatarini kutoweka kwa kiwango cha juu, inayozungumzwa hasa huko Oklahoma na Taifa la Comanche. Wazungumzaji asilia kwa wingi wana umri wa zaidi ya miaka 60. Jina la ndani ni nʉmʉnʉʉ likimaanisha 'watu.' Dhana nyingi hazina maneno ya kila siku yaliyothibitishwa kwa uhakika katika vyanzo vya msingi vinavyopatikana (zimewekewa alama ya —); msamiati unawakilisha aina za kisasa zilizosanifishwa zenye tofauti kubwa za kilahaja. Unukuzi wa IPA umetegemea sarufi za kitaaluma zinazopatikana; makadirio ya idadi ya wazungumzaji yanatofautiana acr
Inakozungumzwa
Maneno 20 ya msingi katika Kkomanche
Maji
pʊ
/pʊ/
Moto
kohtopu
/kohtopʉ/
Jua
taabe
/taːbe/
Mwezi
poʰa
/poːɑ/
Mama
miʰa
/miːɑ/
Baba
pʊ
/pʊ/
Kula
nʉʉ
/nɨː/
Kunywa
tʉ
/tɨ/
Upendo
wʊʊʰa
/wʊːhɑ/
Moyo
koroma
/kɔɾomɑ/
Mti
piʰe
/piːe/
Nyumba
tua
/tuɑ/
Mbwa
sʉwʉ
/sɨwɨ/
Paka
ɨsʉ
/ɪsɨ/
Mkono
nami
/nɑmi/
Jicho
tʊka
/tʊkɑ/
Habari
haʊ
/hɑʊ/
Asante
—
/—/
Moja
tʊ
/tʊ/
Nzuri
puʰa
/pʊɑ/
Ulinganishaji wa maneno
Imelinganishwa na lugha za Uto-Aztecan zinazohusiana
| Maana | Kkomanche | Kipashto | Kinorwe (Nynorsk) | Lugha ya Situ rGyalrong | Kiparauk Wa | Kikurdi (Sorani) | Kinorwe |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Maji | pʊ /pʊ/ | اوبه /obə/ | vatn /vɑːtn/ | tʃʰu /tʃʰu/ | tʃɔː /tʃɔː/ | ئاو /ɑːw/ | vann /vɑnː/ |
| Moto | kohtopu /kohtopʉ/ | اور /oːɾ/ | eld /ɛld/ | mə /mə/ | miː /miː/ | ئاگر /ɑːɡɪɾ/ | ild /ilː/ |
| Jua | taabe /taːbe/ | لمر /lmər/ | sol /suːl/ | niʂ /niʂ/ | waː /waː/ | خۆر /xoːɾ/ | sol /suːl/ |
| Mwezi | poʰa /poːɑ/ | سپوږمۍ /spoːʐmaj/ | måne /moːnə/ | zla /zlɑ/ | lɔː /lɔː/ | مانگ /mɑːŋɡ/ | måne /moːnə/ |
| Mama | miʰa /miːɑ/ | مور /moːɾ/ | mor /muːr/ | ma /mɑ/ | maː /maː/ | دایک /dɑːjɪk/ | mor /muːr/ |
| Baba | pʊ /pʊ/ | پلار /plɑːɾ/ | far /fɑːr/ | pə /pə/ | pʰaː /pʰaː/ | باوک /bɑːwk/ | far /fɑːr/ |
| Kula | nʉʉ /nɨː/ | خوړل /xwəɽəl/ | eta /eːtɑ/ | mə-za /mə.zɑ/ | sɛː /sɛː/ | خواردن /xwɑːɾdɪn/ | spise /spiːsə/ |
| Kunywa | tʉ /tɨ/ | څکل /tskəl/ | drikka /drɪkːɑ/ | nə-tɕʰə-n /nə.tɕʰə.n/ | pə /pə/ | خواردنەوە /xwɑːɾdɪnɛwɛ/ | drikke /drɪkːə/ |
| Upendo | wʊʊʰa /wʊːhɑ/ | مینه /miːna/ | kjærleik /çæːrlɛik/ | nə-ŋɯ /nə.ŋɯ/ | rəŋ /rəŋ/ | خۆشەویستی /xoʃɛwiːstiː/ | kjærlighet /çæːɾliheːt/ |
| Moyo | koroma /kɔɾomɑ/ | زړه /zɽə/ | hjarte /jɑːrtə/ | tʰoŋ /tʰɔŋ/ | sɛɛ /sɛɛ/ | دڵ /dɪɫ/ | hjerte /jæɾtə/ |
| Mti | piʰe /piːe/ | ونه /wəna/ | tre /treː/ | sin /sin/ | tʰɔː /tʰɔː/ | دار /dɑːɾ/ | tre /treː/ |
| Nyumba | tua /tuɑ/ | کور /koːɾ/ | hus /huːs/ | kʰoŋ /kʰɔŋ/ | miː /miː/ | ماڵ /mɑːɫ/ | hus /hʉːs/ |
| Mbwa | sʉwʉ /sɨwɨ/ | سپی /spaj/ | hund /hʉnd/ | kʰə /kʰə/ | kʰɔː /kʰɔː/ | سەگ /sɛɡ/ | hund /hʉnː/ |
| Paka | ɨsʉ /ɪsɨ/ | پیشو /piːʃo/ | katt /kɑtː/ | tsa /tsʰɑ/ | mɛː /mɛː/ | پشیلە /pʃiːlɛ/ | katt /kɑtː/ |
| Mkono | nami /nɑmi/ | لاس /lɑːs/ | hand /hɑnd/ | laʂ /lɑʂ/ | miːk /miːk/ | دەست /dɛst/ | hånd /hɔnː/ |
| Jicho | tʊka /tʊkɑ/ | سترګه /stərɡa/ | auga /æʉɡɑ/ | miʂ /miʂ/ | miːn /miːn/ | چاو /tʃɑːw/ | øye /øjə/ |
| Habari | haʊ /hɑʊ/ | سلام /sɑlɑːm/ | hei /hɛɪ/ | ŋ̩ /ŋ̩/ | sawʔdiː /sawʔdiː/ | سڵاو /sɫɑːw/ | hei /hɛɪ/ |
| Asante | — /—/ | مننه /mənəna/ | takk /tɑkː/ | ʒo /ʒɔ/ | tʰɔk /tʰɔk/ | سوپاس /supɑːs/ | takk /tɑkː/ |
| Moja | tʊ /tʊ/ | یو /jaw/ | ein /ɛɪn/ | tʃʰiʂ /tʃʰiʂ/ | tʃit /tʃit/ | یەک /jɛk/ | en /eːn/ |
| Nzuri | puʰa /pʊɑ/ | ښه /ʂə/ | god /ɡuːd/ | tʰuŋ /tʰʊŋ/ | jɔː /jɔː/ | باش /bɑːʃ/ | bra /brɑː/ |
Sehemu ya LangMap — mradi wa kuonyesha lugha kwa picha. Huu ni muhtasari tuli unaoweza kutambaliwa; ramani shirikishi hutoa sauti ya matamshi, vichujio, na mwonekano wa dunia.