Proto-Indo-European
Kihindi-Ulaya Asilia
Lugha ya awali (iliyojengwa upya) · aina ya kihistoria / iliyofichwa
Proto-Indo-Ulaya ni babu wa lugha aliyejengwa upya wa jamii ya lugha za Indo-Ulaya, anadhaniwa kuzungumzwa c. 4500-2500 KK. Ni proto-lugha iliyojengwa upya kwa kina zaidi katika isimu ya kihistoria.
Inakozungumzwa
Maneno 31 ya msingi katika Kihindi-Ulaya Asilia
Maji
*wódr̥
/wódr̩/
Moto
*péh₂wr̥
/péh₂wr̩/
Jua
*sóh₂wl̥
/sóh₂wl̩/
Mwezi
*méh₁not
/méh₁not/
Nyota
*h₂stḗr
/hˈsteːr/
Mama
*méh₂tēr
/méh₂teːr/
Baba
*ph₂tḗr
/ph₂téːr/
Mimi
*éǵh₂om
/ˈeɡʲhom/
Wewe
*túh₂
/tuːh/
Jina
*h₃nómn̥
/hˈnomn̩/
Jicho
*h₃ékʷ-
/h₃ékʷ/
Mkono
*ǵʰésr̥
/ǵʰésr̩/
Moyo
*ḱḗr
/ḱéːr/
Upendo
*lewbʰ-
/lewbʰ/
Mti
*dóru
/dóru/
Nyumba
*dṓm
/dóːm/
Mbwa
*ḱwṓ
/ḱwóː/
Paka
—
/—/
Kula
*h₁ed-
/h₁ed/
Kunywa
*peh₃-
/peh₃/
Moja
*h₁óynos
/h₁ójnos/
Mbili
*dwóh₁
/dwoːh/
Habari
—
/—/
Asante
—
/—/
Nzuri
*h₁su-
/h₁su/
Vyanzo
Ulinganishaji wa maneno
Imelinganishwa na lugha za Proto-language (reconstructed) zinazohusiana
| Maana | Kihindi-Ulaya Asilia | Kigiriki cha Kimycenae | Kioska | Kihiti | Kiavestiani | Kifaliska | Kiskutia |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Maji | *wódr̥ /wódr̩/ | 𐀄𐀈 /hudɔːr/ | — /—/ | 𒉿𒀀𒋻 /waːtar/ | 𐬁𐬞 /aːp/ | — /—/ | ap /ap/ |
| Moto | *péh₂wr̥ /péh₂wr̩/ | 𐀢 /pyːr/ | — /—/ | 𒉺𒄩𒄴𒄯 /paxːur/ | 𐬁𐬙𐬀𐬭 /aːtar/ | — /—/ | ātar /aːtar/ |
| Jua | *sóh₂wl̥ /sóh₂wl̩/ | 𐀀𐀸𐀪𐀍 /haːwelios/ | — /—/ | — /—/ | 𐬵𐬎𐬎𐬀𐬭𐬆 /huwarə/ | — /—/ | hvar /xʷar/ |
| Mwezi | *méh₁not /méh₁not/ | 𐀕 /mɛːn/ | — /—/ | 𒀀𒅈𒈠 /arma/ | 𐬨𐬁𐬵 /maːh/ | — /—/ | māh /maːh/ |
| Nyota | *h₂stḗr /hˈsteːr/ | 𐀀𐀳𐀫 /astɛːr/ | — /—/ | 𒄩𒀸𒋼𒅕 /xaster/ | 𐬯𐬙𐬀𐬭 /star/ | — /—/ | star /staːr/ |
| Mama | *méh₂tēr /méh₂teːr/ | 𐀔𐀳 /maːtɛːr/ | maatúf /maːtof/ | 𒀭𒈾 /anːa/ | 𐬨𐬁𐬙𐬀𐬭 /maːtar/ | — /—/ | mātar /maːtar/ |
| Baba | *ph₂tḗr /ph₂téːr/ | 𐀞𐀳 /patɛːr/ | patír /patiːr/ | 𒀜𒋫 /atːa/ | 𐬞𐬌𐬙𐬀𐬭 /pitar/ | pater /ˈpa.ter/ | pitar /pitar/ |
| Mimi | *éǵh₂om /ˈeɡʲhom/ | 𐀁𐀒 /eɡɔː/ | egom /egom/ | 𒌑𒊌 /uːk/ | 𐬀𐬰𐬆𐬨 /azəm/ | eko /ˈeko/ | azu /azu/ |
| Wewe | *túh₂ /tuːh/ | 𐀶 /tuː/ | tú /tuː/ | 𒍣𒅅 /tsik/ | 𐬙𐬏𐬨 /tuːm/ | tu /tuː/ | tu /tuː/ |
| Jina | *h₃nómn̥ /hˈnomn̩/ | 𐀃𐀜𐀔 /onoma/ | númen /nuːmen/ | 𒆷𒀀𒈠𒀭 /laːman/ | 𐬥𐬁𐬨𐬀𐬥 /naːman/ | nomen /ˈnomen/ | nama /naːma/ |
| Jicho | *h₃ékʷ- /h₃ékʷ/ | — /—/ | — /—/ | 𒊭𒆪𒉿 /ʃakuwa/ | 𐬗𐬀𐬱𐬨𐬀𐬥 /tʃaʃman/ | — /—/ | čašm /tʃaʃm/ |
| Mkono | *ǵʰésr̥ /ǵʰésr̩/ | 𐀐𐀁 /kʰɛːr/ | manim /manim/ | 𒆠𒅖𒊭𒅈 /kesːar/ | 𐬰𐬀𐬯𐬙𐬀 /zasta/ | — /—/ | zasta /zasta/ |
| Moyo | *ḱḗr /ḱéːr/ | — /—/ | — /—/ | 𒆗𒁕 /kard/ | 𐬰𐬆𐬭𐬆𐬛 /zərəd/ | — /—/ | zard- /zard/ |
| Upendo | *lewbʰ- /lewbʰ/ | 𐀠𐀫 /pʰilos/ | — /—/ | 𒀸𒅆𒅀𒀭 /asːijant/ | 𐬟𐬭𐬌𐬌𐬀 /frija/ | — /—/ | — /—/ |
| Mti | *dóru /dóru/ | 𐀈𐀬 /doru/ | — /—/ | 𒋫𒊒 /taru/ | 𐬬𐬀𐬉𐬯𐬀 /waesa/ | — /—/ | — /—/ |
| Nyumba | *dṓm /dóːm/ | 𐀺𐀂𐀒 /woikos/ | trííbúm /triːbom/ | 𒉺𒅕 /per/ | 𐬥𐬨𐬁𐬥𐬀 /nmaːna/ | — /—/ | — /—/ |
| Mbwa | *ḱwṓ /ḱwóː/ | 𐀓𐀺 /kuwɔːn/ | — /—/ | 𒆪𒉿𒀭 /kuwan/ | 𐬯𐬞𐬁 /spaː/ | — /—/ | spaka /spaka/ |
| Paka | — /—/ | — /—/ | — /—/ | — /—/ | — /—/ | — /—/ | — /—/ |
| Kula | *h₁ed- /h₁ed/ | 𐀁𐀈𐀕𐀙 /edmenai/ | — /—/ | 𒅕𒀀𒀜 /eːd/ | 𐬑𐬬𐬀𐬭 /xwar/ | — /—/ | xwartan /xʷartan/ |
| Kunywa | *peh₃- /peh₃/ | 𐀡𐀜 /piːnɔː/ | — /—/ | 𒅔𒆪 /eku/ | 𐬞𐬁 /paː/ | pipafo /ˈpi.pa.foː/ | — /—/ |
| Moja | *h₁óynos /h₁ójnos/ | 𐀁 /hen/ | — /—/ | 𒀸 /as/ | 𐬀𐬉𐬬𐬀 /aewa/ | oinos /ˈoi̯.nos/ | aiwa /aiwa/ |
| Mbili | *dwóh₁ /dwoːh/ | 𐀉𐀺 /duwoː/ | dús /duːs/ | 𒁕𒀀 /daː/ | 𐬛𐬬𐬀 /dva/ | duo /ˈduo/ | duva /duva/ |
| Habari | — /—/ | — /—/ | — /—/ | — /—/ | — /—/ | — /—/ | — /—/ |
| Asante | — /—/ | — /—/ | — /—/ | — /—/ | — /—/ | — /—/ | — /—/ |
| Nzuri | *h₁su- /h₁su/ | 𐀀𐀏𐀳 /aɡatʰos/ | — /—/ | 𒀸𒋗 /asːu/ | 𐬬𐬊𐬵𐬎 /vohu/ | — /—/ | vohu /wohu/ |
Sehemu ya LangMap — mradi wa kuonyesha lugha kwa picha. Huu ni muhtasari tuli unaoweza kutambaliwa; ramani shirikishi hutoa sauti ya matamshi, vichujio, na mwonekano wa dunia.