Chuukese
Kichuuk
Kiaustronesia (Micronesian)
Kichuuk ni lugha kubwa zaidi ya Mataifa Yaliyoungana ya Micronesia, inazungumzwa katika atoli ya Chuuk. Kama lugha nyingine za Kimicronesia, lina fonimu chache lakini mofolojia ngumu, na hutumia kategoria za hesabu (classifiers) kadhaa.
Inakozungumzwa
Maneno 31 ya msingi katika Kichuuk
Maji
kkonik
/kːonik/
Moto
ekkei
/ekːei/
Jua
akkar
/akːaɾ/
Mwezi
maram
/maɾam/
Nyota
fúú
/fɨː/
Mama
in
/in/
Baba
sam
/sam/
Mimi
ngang
/ŋaŋ/
Wewe
en
/en/
Jina
it
/iːt/
Jicho
maas
/maːs/
Mkono
paaw
/paːw/
Moyo
letip
/letip/
Upendo
tóng
/təŋ/
Mti
irá
/iɾaː/
Nyumba
imw
/imʷ/
Mbwa
kkoluk
/kːoluk/
Paka
kkááset
/kːaːset/
Kula
mwóngó
/mʷəŋːə/
Kunywa
nimwomw
/nimʷomʷ/
Moja
éét
/eːt/
Mbili
ruu
/ruːw/
Habari
ráán annim
/raːn annim/
Asante
kinisou
/kinisou/
Nzuri
múrinnó
/muːɾinːo/
Ulinganishaji wa maneno
Imelinganishwa na lugha za Austronesian (Micronesian) zinazohusiana
| Maana | Kichuuk | Kigarhwali | Kichattisgarhi | Kimaithili | Kiangika | Kimagahi | Kiurdu |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Maji | kkonik /kːonik/ | पाणि /paːɳi/ | पानी /paːni/ | पानी /paːniː/ | पानी /paːniː/ | पानी /paːni/ | پانی /paːniː/ |
| Moto | ekkei /ekːei/ | आग /aːɡ/ | आगि /aːɡi/ | आगि /aːɡi/ | आग /aːɡ/ | आग /aːɡ/ | آگ /aːɡ/ |
| Jua | akkar /akːaɾ/ | सूरज /suːraj/ | सूरज /suːrəj/ | सूरज /suːrədʒ/ | सूरज /suːrədʒ/ | सूरज /suːraj/ | سورج /suːɾədʒ/ |
| Mwezi | maram /maɾam/ | चंदा /tʃəndaː/ | चंदा /tʃəndaː/ | चान /tʃaːn/ | चान /tʃaːn/ | चान /tʃaːn/ | چاند /tʃãːd/ |
| Nyota | fúú /fɨː/ | तारा /taːɾaː/ | तारा /taːraː/ | तारा /taːraː/ | तारा /taːraː/ | तारा /taːraː/ | ستارہ /sɪt̪aːɾaː/ |
| Mama | in /in/ | बोई /boi/ | दाई /daːiː/ | माय /maːj/ | माय /maːj/ | माय /maːj/ | ماں /mãː/ |
| Baba | sam /sam/ | बाब /baːb/ | ददा /dadaː/ | बाबू /baːbuː/ | बाबू /baːbuː/ | बाबू /baːbuː/ | والد /vaːlid/ |
| Mimi | ngang /ŋaŋ/ | मि /mi/ | मँय /mə̃j/ | हम /ɦəm/ | हम /ɦəm/ | हम /ɦəm/ | میں /mɛ̃ː/ |
| Wewe | en /en/ | तू /tu/ | तँय /tə̃j/ | तों /tõː/ | तों /tõː/ | तूँ /tũː/ | تم /t̪ʊm/ |
| Jina | it /iːt/ | नाम /naːm/ | नाँव /nãːw/ | नाम /naːm/ | नाम /naːm/ | नाम /naːm/ | نام /naːm/ |
| Jicho | maas /maːs/ | आँख /aːŋkʰ/ | आँखी /ãːkʰi/ | आँखि /ãːkʰi/ | आँख /ãːkʰ/ | आँख /aːŋkʰ/ | آنکھ /ãːkʰ/ |
| Mkono | paaw /paːw/ | हाथ /haːtʰ/ | हाथ /haːtʰ/ | हाथ /haːtʰ/ | हाथ /haːtʰ/ | हाथ /haːtʰ/ | ہاتھ /haːtʰ/ |
| Moyo | letip /letip/ | मन /mən/ | हिरदा /hirdaː/ | हृदय /hridəj/ | मन /man/ | मन /mən/ | دل /dil/ |
| Upendo | tóng /təŋ/ | मया /məjaː/ | मया /məjaː/ | प्रेम /preːm/ | मया /majaː/ | प्रेम /preːm/ | محبت /mʊhəbːət/ |
| Mti | irá /iɾaː/ | बूट /buːʈ/ | रूख /ruːkʰ/ | गाछ /ɡaːtʃʰ/ | गाछ /ɡaːtʃʰ/ | गाछ /ɡaːtʃʰ/ | درخت /daɾaxt/ |
| Nyumba | imw /imʷ/ | घर /ɡʱar/ | घर /ɡʱər/ | घर /ɡʱər/ | घर /ɡʱər/ | घर /ɡʱər/ | گھر /ɡʱaɾ/ |
| Mbwa | kkoluk /kːoluk/ | कुकुर /kukur/ | कुकुर /kukur/ | कुकुर /kukur/ | कुक्कर /kukːər/ | कूकूर /kuːkuːr/ | کتا /kutːaː/ |
| Paka | kkááset /kːaːset/ | बिराळी /biraːɭiː/ | बिलई /bilai/ | बिलाइ /bilaːi/ | बिलार /bilaːr/ | बिलाई /bilaːi/ | بلی /bilːiː/ |
| Kula | mwóngó /mʷəŋːə/ | खाणु /kʰaːɳu/ | खाना /kʰaːnaː/ | खाएब /kʰaːeb/ | खाएक /kʰaːek/ | खैना /kʰaiːnaː/ | کھانا /kʰaːnaː/ |
| Kunywa | nimwomw /nimʷomʷ/ | पीण /piːɳ/ | पीना /piːnaː/ | पीयब /piːjəb/ | पीयक /piːjak/ | पीना /piːnaː/ | پینا /piːnaː/ |
| Moja | éét /eːt/ | एक /eːk/ | एक /eːk/ | एक /eːk/ | एक /eːk/ | एक /eːk/ | ایک /eːk/ |
| Mbili | ruu /ruːw/ | दुई /dui/ | दू /duː/ | दू /duː/ | दू /duː/ | दू /duː/ | دو /d̪oː/ |
| Habari | ráán annim /raːn annim/ | राम राम /raːm raːm/ | जोहार /dʒoːɦaːr/ | प्रणाम /prəɳaːm/ | प्रणाम /prəɳaːm/ | परणाम /prəɳaːm/ | السلام علیکم /əsːalaːm əlaɪkʊm/ |
| Asante | kinisou /kinisou/ | धन्यवाद /dʱənjəbaːd/ | धन्यवाद /dʱənjəʋaːd/ | धन्यवाद /dʱənjəbaːd/ | धन्यवाद /dʱənjəbaːd/ | धन्यवाद /dʱənjəbaːd/ | شکریہ /ʃukrijaː/ |
| Nzuri | múrinnó /muːɾinːo/ | ठीक /ʈʰiːk/ | बने /bəne/ | नीक /niːk/ | नीक /niːk/ | नीक /niːk/ | اچھا /atʃːʰaː/ |
Sehemu ya LangMap — mradi wa kuonyesha lugha kwa picha. Huu ni muhtasari tuli unaoweza kutambaliwa; ramani shirikishi hutoa sauti ya matamshi, vichujio, na mwonekano wa dunia.