𗼇𗟲
Kitangut
Familia ya Kisino-Tibet (tawi la Kitibeto-Burman, Kiqiang) · aina ya kihistoria / iliyofichwa
Proto-Japonic-Koreanic (PJK) ni babu wa pamoja anayedhaniwa wa familia za lugha za Kijaponiki na Kikoreaniki. Dhana hii inapingwa: Whitman (2012), Robbeets (2015) — na Robbeets et al. (2021) Transeurasian — wanasema kuna babu wa pamoja ambaye wazungumzaji wake walileta kilimo cha mpunga wa maji kutoka kusini mwa rasi ya Korea (Mumun) hadi visiwa vya Japani (Yayoi). Vovin (2010) na wengine wanakataa uhusiano huo, wakibainisha kuwa maneno yenye asili moja yanayodaiwa hujikita katika msamiati wa kitamaduni/kilimo (mpunga, shamba la mpunga, mtama, funza wa hariri) badala ya msamiati wa msingi kama maji/moto/jua — ambayo ndiyo sababu kuu inayofanya dhana hii kubaki yenye utata. Takriban seli zote 20 za mtindo wa Swadesh hapa zimeachwa kimakusudi kama "—" ili kuonyesha pengo hili.
Inakozungumzwa
Maneno 31 ya msingi katika Kitangut
Maji
𗀚
/tjɨ˧/
Moto
𘎩
/me˧/
Jua
𘂴
/pjij˧˥/
Mwezi
𗏯
/lja˧˥/
Nyota
𗄓
/gjɨ˧˥/
Mama
𘎒
/ma˧˥/
Baba
𗥃
/pa˧/
Mimi
𗧓
/ŋa˧˥/
Wewe
𘀍
/nja˧˥/
Jina
𗥠
/mjij˧˥/
Jicho
𗞴
/mjij˧/
Mkono
𘀔
/lje˧/
Moyo
𘃠
/njij˧˥/
Upendo
𗙊
/lhjij˧˥/
Mti
𘀇
/sji˧/
Nyumba
𗩴
/kʰjwa˧˥/
Mbwa
𗋒
/kʰwjɨ˧/
Paka
𗦷
/mji˧˥/
Kula
𗅋
/dzjij˧˥/
Kunywa
𘉞
/tʰjij˧˥/
Moja
𘈩
/lew˧˥/
Mbili
𗍫
/njɨ˧/
Habari
—
/—/
Asante
—
/—/
Nzuri
𗏁
/tsji˧/
Vyanzo
- Kepping (1985) The Tangut Language: Morphology
- Gong (2003) Tangut (in Thurgood & LaPolla, Sino-Tibetan Languages)
- Glottolog: tang1334
Ulinganishaji wa maneno
Imelinganishwa na lugha za Sino-Tibetan (Tibeto-Burman, Qiangic) zinazohusiana
| Maana | Kitangut | Kitujia | Kinaxi | Kiazhe | Kichina Hui (Wuyuan) | Kiakha | Kiwu cha Wenzhou |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Maji | 𗀚 /tjɨ˧/ | zi /tsɨ˥˧/ | ggee /ɡɯ̄/ | ʑɿ /ʑɿ˧˧/ | 水 /ɕy˥˧/ | i tsi /i˧tsɨ˧/ | 水 /sɿ˧˥/ |
| Moto | 𘎩 /me˧/ | mi /mi˥˧/ | mee /mɯ˧/ | mi /mī/ | 火 /xu˥˧/ | mji /mji˧/ | 火 /hu˧˥/ |
| Jua | 𘂴 /pjij˧˥/ | ni /ni˧˥/ | ny-mei /ɲi˧mi˧/ | ŋni /ŋnʲi˧˧/ | — /—/ | nyi ma /ɲi˧ma˧/ | 日头 /zai˨˩˧dau˧˩/ |
| Mwezi | 𗏯 /lja˧˥/ | nie /nie˧˥/ | he-mei /hɯ˧mi˧/ | ɬɛ /ɬɛ˧˧/ | 月光 /yo˧˩kuaŋ˧˥/ | ba la /ba˧la˧/ | 月光 /ɦyø˨˩˧kuɔ˧˧/ |
| Nyota | 𗄓 /gjɨ˧˥/ | sei /sei˥˧/ | gee /kɯ˧/ | kɿ /kɿ˧/ | 星 /ɕiã˧˩/ | aqgeu /a˨˩ɡɯ˥/ | 星 /saŋ˧/ |
| Mama | 𘎒 /ma˧˥/ | a-mie /a˧mie˧/ | mei /mei˧/ | amo /amo˧˧/ | 妈 /ma˧˧/ | a ma /a˧ma˧/ | 阿娘 /a˧˩ɲiɛ˧˩/ |
| Baba | 𗥃 /pa˧/ | a-pa /a˧pa˧/ | av /a˧/ | ada /ada˧˧/ | 爸 /pa˥˧/ | a da /a˧da˧/ | 阿爸 /a˧˩pa˧˧/ |
| Mimi | 𗧓 /ŋa˧˥/ | nga /ŋa˧˥/ | ngeq /ŋə˨˩/ | ŋa /ŋā/ | 我 /ŋo˧˩/ | nga /ŋa˧/ | 我 /ŋ˧˩/ |
| Wewe | 𘀍 /nja˧˥/ | ni /ȵi˧˥/ | no /nɔ˧/ | no /no˧˧/ | 你 /n̩˧˩/ | naw /nɔ˧/ | 你 /ni˧˩/ |
| Jina | 𗥠 /mjij˧˥/ | mingzi /miŋ˨˩tsi˧˥/ | mei /mei˧/ | mo /mo˧˧/ | 名字 /mĩ˩ sɿ/ | myeh /mjɤ˥/ | 名 /miɛ˧˩/ |
| Jicho | 𗞴 /mjij˧/ | mie /mie˨˩/ | nyi /ɲi˧/ | ȵi /ȵi˧˧/ | — /—/ | myaq /mja̰ʔ/ | 眼睛 /ŋa˨˩˧tsaŋ˧˧/ |
| Mkono | 𘀔 /lje˧/ | lo /lo˨˩/ | lel /lɯ˥/ | la /la˧˧/ | 手 /səu˥˧/ | la pa /la˧pa˧/ | 手 /ɕiu˧˥/ |
| Moyo | 𘃠 /njij˧˥/ | xin /ɕin/ | see-zai /sɯ˧dzɑ˧/ | si /si˧˧/ | 心 /ɕin˧˧/ | ne ma /nēmā/ | 心 /saŋ˧˧/ |
| Upendo | 𗙊 /lhjij˧˥/ | aci /a˧˥tsi˥/ | lai /lɑ˧/ | ŋa /ŋa˧˧/ | 爱 /ai˥˧/ | gaq /ɡaʔ˧/ | 爱 /ai˦˨/ |
| Mti | 𘀇 /sji˧/ | si /sɨ˧˥/ | si /si˧/ | sɿ /sɿ˧˧/ | 树 /ɕy˥˧/ | aq xeu /aʔ˧ɕeu˧/ | 树 /zɿ˧˩/ |
| Nyumba | 𗩴 /kʰjwa˧˥/ | li /li˧˥/ | pee-mei /pɯ˧mi˧/ | ɣɯ /ɣɯ˧˧/ | 屋 /uʔ˧˥/ | nyma /ɲma˧/ | 屋 /au˧˩/ |
| Mbwa | 𗋒 /kʰwjɨ˧/ | kvʼ /kʰə˨˩/ | kee /kʰɯ˧/ | kʰɯ /kʰɯ˧˧/ | 狗 /kəu˥˧/ | jia /tɕa˧/ | 犬 /kʰyø˧˥/ |
| Paka | 𗦷 /mji˧˥/ | mau /mau˧/ | lai-mei /lɑ˧mi˧/ | vi /vi˧˧/ | 猫 /mau˥˧/ | a yi /a˧ji˧/ | 猫 /mau˧˧/ |
| Kula | 𗅋 /dzjij˧˥/ | za /tsa˨˩/ | zo /dzo˧/ | dza /dza˧˧/ | 吃 /tɕʰi˧˥/ | za /dza˧/ | 食 /dzai˨˩˧/ |
| Kunywa | 𘉞 /tʰjij˧˥/ | da /ta˧/ | chil /tʂʰi˥/ | du /du˧˧/ | 喝 /xa˧˥/ | tu /tu˧/ | 吃 /kʰa˧˧/ |
| Moja | 𘈩 /lew˧˥/ | lao /lao˧˥/ | ddee /dɯ˧/ | tsʰɿ /tsʰɿ˧˧/ | 一 /iʔ˧˥/ | ti /ti˧/ | 一 /iai̯˥/ |
| Mbili | 𗍫 /njɨ˧/ | nie /ȵie˥/ | nee /ni˧/ | ȵi /ɲi˧/ | 二 /ə˩˧/ | nyi /ɲi̤˨˩/ | 二 /ni˩˧/ |
| Habari | — /—/ | shu shu /ʃu˧ʃu˧/ | nyel-bbeq /ɲɯ˥bɯ˨˩/ | mosu /mosu˧˧/ | 你好 /n̩˥˧hau˥˧/ | u du la /u˧du˧la˧/ | 你好 /ŋ˧˩hau˧˥/ |
| Asante | — /—/ | angzai /aŋ˧˥tsai˥/ | jjuq jjuq /dʑɯ˨˩dʑɯ˨˩/ | katɕʰɿ /katɕʰɿ˧˧/ | 谢谢 /ɕie˥˧ɕie˧˩/ | gv ya /ɡɯ˧ja˧/ | 谢谢 /zia˨˩˧zia/ |
| Nzuri | 𗏁 /tsji˧/ | ngaq /ŋaʔ˧˥/ | ai /ɑ˧/ | mu /mu˧˧/ | 好 /hau˥˧/ | jau /tɕau˧/ | 好 /hau˧˥/ |
Ulinganishaji wa usomaji wa Han
Imelinganishwa na lugha za Sino-Tibetan > Qiangic zinazohusiana
| Herufi | Kitangut | Kibai (cha Kati) | Kimandarini cha Chongqing | Old Xiang (Shuangfeng) | Kidungan | Kikorea cha Kati | Kisichuan |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 一 | lew1 /lew˩/ | it6 /ʔit̚˨˨˨/ | yi²¹ /i˨˩/ | i /i˨˦/ | yi¹ /ji˦/ | ·qilq /ʔilʔ˥/ | yi²¹ /i˨˩/ |
| 二 | nyy2 /ɲɨː˨/ | nox3 /no˨˩˦/ | er²¹⁴ /ɚ˨˩˦/ | er /ɚ˨˩/ | er³ /ɚ˥˩/ | ·zi /zi˥/ | er²¹³ /ɚ˨˩˧/ |
| 三 | soo2 /soː˨/ | sae1 /sæ˥/ | san⁵⁵ /san˥˥/ | san /san˧˧/ | san¹ /san˦/ | sam /sam˩/ | san⁵⁵ /san˥˥/ |
| 四 | lier2 /liər˨/ | sv4 /sɿ˨˩/ | si²¹⁴ /sɿ˨˩˦/ | si /sɿ˦˥/ | sy³ /sɨ˥˩/ | ·sʌ /sʌ˥/ | si²¹³ /sɿ˨˩˧/ |
| 五 | ngwu1 /ŋwu˩/ | ngux3 /ŋu˨˩˦/ | wu⁴² /u˦˨/ | u /u˦˩/ | u² /u˨˦/ | :ngwo /ŋo˩˥/ | wu⁵³ /u˥˧/ |
| 六 | chhiw2 /tɕʰiw˨/ | lox6 /lo˨˨˨/ | liu²¹ /liəu˨˩/ | leu /ləu˨˦/ | lyu³ /lju˥˩/ | ·lyuk /ljuk̚˥/ | neu²¹ /nəu˨˩/ |
| 七 | shja1 /ɕja˩/ | chi1 /tɕʰi˦˦/ | qi²¹ /tɕʰi˨˩/ | qi /tɕʰi˨˦/ | chi¹ /tɕʰi˦/ | ·chilq /tsʰilʔ˥/ | qi²¹ /tɕʰi˨˩/ |
| 八 | ghjar2 /ɣjar˨/ | be2 /pe˧˥/ | ba²¹ /pa˨˩/ | pa /pa˨˦/ | ba¹ /pa˦/ | ·palq /palʔ˥/ | ba²¹ /pa˨˩/ |
| 九 | ghew2 /ɣew˨/ | jiux3 /tɕiu˨˩˦/ | jiu⁴² /tɕiəu˦˨/ | jieu /tɕiəu˦˩/ | jyu² /tɕju˨˦/ | :kwu /ku˩˥/ | jiu⁵³ /tɕiəu˥˧/ |
| 十 | gha2 /ɣa˨/ | cix6 /tsʰɿ˨˨˨/ | si²¹ /sɿ˨˩/ | zhi /ʑɿ˨˦/ | shy² /ʂɨ˨˦/ | ·ssip /s͈ip̚˥/ | si²¹ /sɿ˨˩/ |
| 日 | nyy1 /ɲɨː˩/ | nix4 /ni˨˩/ | zi²¹ /zɿ˨˩/ | nyi /ɲi˨˦/ | zhyr³ /ʐɚ˥˩/ | ·zilq /zilʔ˥/ | zi²¹ /zɿ˨˩/ |
| 月 | gha1 /ɣa˩/ | nyuex4 /ɲyɛ˨˩/ | yue²¹ /ye˨˩/ | ye /ye˨˦/ | yüe³ /jyɤ˥˩/ | ·ngwelq /ŋwəlʔ˥/ | yue²¹ /ye˨˩/ |
| 山 | bo1 /bo˩/ | sae1 /sæ˥/ | san⁵⁵ /san˥˥/ | san /san˧˧/ | san¹ /san˦/ | san /san˩/ | san⁵⁵ /san˥˥/ |
| 水 | zjyj2 /zjɨːj˨/ | syq3 /sɿ˨˩˦/ | sui⁴² /suei˦˨/ | xyei /ɕyei˦˩/ | shui² /ʂuei˨˦/ | :sywu /sju˩˥/ | sui⁵³ /suei˥˧/ |
| 火 | mji1 /mji˩/ | hox3 /xo˨˩˦/ | huo⁴² /xo˦˨/ | xo /xo˦˩/ | hue² /xuɤ˨˦/ | :hwa /hwa˩˥/ | huo⁵³ /xo˥˧/ |
| 木 | shy1 /ɕɨ˩/ | mux6 /mu˨˨˨/ | mu²¹ /mu˨˩/ | mu /mu˨˦/ | mu³ /mu˥˩/ | ·mok /mok̚˥/ | mu²¹ /mu˨˩/ |
| 土 | lier2 /liər˨/ | thux3 /tʰu˨˩˦/ | tu⁴² /tʰu˦˨/ | thu /tʰu˦˩/ | tu² /tʰu˨˦/ | :thwo /tʰo˩˥/ | tu⁵³ /tʰu˥˧/ |
| 天 | thjy1 /tʰjɨ˩/ | tie1 /tʰiɛ˥/ | tian⁵⁵ /tʰiɛn˥˥/ | thien /tʰiẽ˧˧/ | tyan¹ /tʰjan˦/ | thyen /tʰjən˩/ | tian⁵⁵ /tʰiɛn˥˥/ |
| 地 | njiw1 /njiw˩/ | di4 /ti˨˩/ | di²¹⁴ /ti˨˩˦/ | di /di˨˩/ | di³ /ti˥˩/ | ·ti /ti˥/ | di²¹³ /ti˨˩˧/ |
| 海 | rjij2 /rjij˨/ | hae3 /xæ˨˩˦/ | hai⁴² /xai˦˨/ | xai /xai˦˩/ | he² /xɛ˨˦/ | :hoy /hʌj˩˥/ | hai⁵³ /xai˥˧/ |
| 龍 | ljow1 /ljow˩/ | long2 /loŋ˧˥/ | nong²¹ /noŋ˨˩/ | len /lən˩˧/ | lun² /luŋ˨˦/ | lyong /ljoŋ˩/ | nong²¹ /noŋ˨˩/ |
| 虎 | gha2 /ɣa˨/ | hux3 /xu˨˩˦/ | fu⁴² /fu˦˨/ | fu /fu˦˩/ | hu² /xu˨˦/ | :hwo /ho˩˥/ | fu⁵³ /fu˥˧/ |
| 犬 | khyy2 /kʰɨː˨/ | khoe4 /kʰwɛ˨˩/ | quan⁴² /tɕʰyɛn˦˨/ | qhyen /tɕʰyẽ˦˩/ | chyon² /tɕʰyɛn˨˦/ | :khyen /kʰjən˩˥/ | quan⁵³ /tɕʰyɛn˥˧/ |
| 馬 | rjyr1 /rjɨr˩/ | maq3 /ma˨˩˦/ | ma⁴² /ma˦˨/ | ma /ma˦˩/ | ma² /ma˨˦/ | :ma /ma˩˥/ | ma⁵³ /ma˥˧/ |
| 鳥 | djij2 /djij˨/ | niux3 /niu˨˩˦/ | niao⁴² /niau˦˨/ | tiau /tiau˦˩/ | nyao² /ɲjɔ˨˦/ | :tyo /tjo˩˥/ | niao⁵³ /niau˥˧/ |
| 魚 | ngwer2 /ŋwər˨/ | ngvx2 /ŋɯ˧˥/ | yu²¹ /y˨˩/ | ngy /ŋy˩˧/ | yü² /jy˨˦/ | ng(y)e /ŋjə˩/ | yu²¹ /y˨˩/ |
| 牛 | ngwu2 /ŋwu˨/ | ngiux2 /ŋiu˧˥/ | niu²¹ /niəu˨˩/ | nyiou /ɲiou˩˧/ | nyu² /ɲju˨˦/ | ngwu /ŋu˩/ | niu²¹ /niəu˨˩/ |
| 羊 | ljaa1 /ljaː˩/ | yang2 /jaŋ˧˥/ | yang²¹ /iaŋ˨˩/ | ian /ian˩˧/ | yan² /jaŋ˨˦/ | yang /jaŋ˩/ | yang²¹ /iaŋ˨˩/ |
| 貓 | mew1 /mew˩/ | maox1 /mɑu˥/ | mao⁵⁵ /mau˥˥/ | mau /mau˧˧/ | mo¹ /mɔ˦/ | myo /mjo˩/ | mao⁵⁵ /mau˥˥/ |
| 人 | zjyj1 /zjɨːj˩/ | niex2 /niɛ˧˥/ | zen²¹ /zən˨˩/ | nyin /ɲin˩˧/ | zhyn² /ʐəŋ˨˦/ | zin /zin˩/ | zen²¹ /zən˨˩/ |
| 手 | shy2 /ɕɨ˨/ | shiux3 /ɕiu˨˩˦/ | sou⁴² /səu˦˨/ | xieu /ɕiəu˦˩/ | shu² /ʂou˨˦/ | :sywu /sju˩˥/ | sou⁵³ /sou˥˧/ |
| 足 | lwy2 /lwɨ˨/ | jvx6 /tɕɯ˨˨˨/ | zu²¹ /tsu˨˩/ | jy /tɕy˨˦/ | jyo² /tɕjɔ˨˦/ | ·cyok /tsjok̚˥/ | zu²¹ /tsu˨˩/ |
| 目 | mjy2 /mjɨ˨/ | mux6 /mu˨˨˨/ | mu²¹ /mu˨˩/ | mu /mu˨˦/ | mu³ /mu˥˩/ | ·myuk /mjuk̚˥/ | mu²¹ /mu˨˩/ |
| 耳 | njy1 /njɨ˩/ | nix3 /ni˨˩˦/ | er⁴² /ɚ˦˨/ | ng /ŋ̩˦˩/ | er² /ɚ˨˦/ | :zi /zi˩˥/ | er⁵³ /ɚ˥˧/ |
| 口 | khjow1 /kʰjow˩/ | khux3 /kʰu˨˩˦/ | kou⁴² /kʰəu˦˨/ | khou /kʰəu˦˩/ | ku² /kʰou˨˦/ | :khwu /kʰu˩˥/ | kou⁵³ /kʰəu˥˧/ |
| 頭 | ngiej1 /ŋiej˩/ | thox2 /tʰo˧˥/ | tou²¹ /tʰəu˨˩/ | deu /dəu˩˧/ | tu² /tʰou˨˦/ | twu /tu˩/ | tou²¹ /tʰəu˨˩/ |
| 心 | nji2 /nji˨/ | xim1 /ɕim˥/ | xin⁵⁵ /ɕin˥˥/ | sin /sin˧˧/ | shin¹ /ɕin˦/ | sim /sim˩/ | xin⁵⁵ /ɕin˥˥/ |
| 血 | shja2 /ɕja˨/ | xuex4 /ɕyɛ˨˩/ | xue²¹ /ɕye˨˩/ | xye /ɕye˨˦/ | shüe² /ɕyɤ˨˦/ | ·hywelq /hjwəlʔ˥/ | xue²¹ /ɕye˨˩/ |
| 肉 | shjy2 /ɕjɨ˨/ | nyux6 /ɲu˨˨˨/ | zou²¹ /zəu˨˩/ | reu /ʐəu˨˦/ | zhu³ /ʐou˥˩/ | ·zyuk /zjuk̚˥/ | zu²¹ /zu˨˩/ |
| 上 | 'jy1 /ʔjɨ˩/ | shanx4 /ʂan˨˩/ | sang²¹⁴ /saŋ˨˩˦/ | zhan /ʑan˨˩/ | shang³ /ʂaŋ˥˩/ | :syang /sjaŋ˩˥/ | sang²¹³ /saŋ˨˩˧/ |
| 下 | 'jy2 /ʔjɨ˨/ | haq4 /xa˨˩/ | xia²¹⁴ /ɕia˨˩˦/ | ghia /ɣia˨˩/ | sha³ /ɕja˥˩/ | :hha /ɣa˩˥/ | xia²¹³ /ɕia˨˩˧/ |
| 中 | chjy1 /tɕjɨ˩/ | zhong1 /ʐoŋ˥/ | zong⁵⁵ /tsoŋ˥˥/ | ten /tən˧˧/ | jun¹ /tɕuŋ˦/ | tyung /tjuŋ˩/ | zong⁵⁵ /tsoŋ˥˥/ |
| 中 | chjy2 /tɕjɨ˨/ | zhong4 /ʐoŋ˨˩/ | zong²¹⁴ /tsoŋ˨˩˦/ | ten /tən˦˥/ | jun³ /tɕuŋ˥˩/ | ·tyung /tjuŋ˥/ | zong²¹³ /tsoŋ˨˩˧/ |
| 央 | ngjwy1 /ŋjwɨ˩/ | yang1 /jaŋ˥/ | yang⁵⁵ /iaŋ˥˥/ | ian /ian˧˧/ | yan¹ /jaŋ˦/ | qyang /ʔjaŋ˩/ | yang⁵⁵ /iaŋ˥˥/ |
| 左 | gjoo2 /gjoː˨/ | zvx3 /ʦɯ˨˩˦/ | zuo⁴² /tso˦˨/ | zo /tso˦˩/ | zue² /tsuɤ˨˦/ | :cwa /tswa˩˥/ | zuo⁵³ /tso˥˧/ |
| 右 | ghjar1 /ɣjar˩/ | yux4 /ju˨˩/ | you²¹⁴ /iəu˨˩˦/ | ieu /iəu˨˩/ | yu³ /jou˥˩/ | :wu /wu˩˥/ | you²¹³ /iəu˨˩˧/ |
| 東 | chjow1 /tɕjow˩/ | dong1 /toŋ˥/ | dong⁵⁵ /toŋ˥˥/ | ten /tən˧˧/ | dun¹ /tuŋ˦/ | twong /toŋ˩/ | dong⁵⁵ /toŋ˥˥/ |
| 西 | nee2 /nə̱˨/ | xi1 /ɕi˥/ | xi⁵⁵ /ɕi˥˥/ | xi /ɕi˧˧/ | shi¹ /ɕi˦/ | syey /sjəj˩/ | xi⁵⁵ /ɕi˥˥/ |
| 南 | lhjwyj1 /l̥jwɨj˩/ | nae2 /næ˧˥/ | nan²¹ /nan˨˩/ | lan /lan˩˧/ | nan² /nan˨˦/ | nam /nam˩/ | nan²¹ /nan˨˩/ |
| 北 | phjy1 /pʰjɨ˩/ | bei4 /peɪ˨˩/ | be²¹ /pe˨˩/ | pe /pe˨˦/ | byi² /pei˨˦/ | ·puk /pɯk̚˥/ | be²¹ /pe˨˩/ |
| 行 | gjy2 /gjɨ˨/ | hang2 /xaŋ˧˥/ | xin²¹ /ɕin˨˩/ | 文讀ghin /ɣin˩˧/白讀ghan /ɣan˩˧/ | shin² /ɕin˨˦/ | hhoyng /ɣʌjŋ˩/ | xin²¹ /ɕin˨˩/ |
| 行 | lja2 /lja˨/ | hang2 /xaŋ˧˥/ | han²¹ /xan˨˩/ | ghan /ɣan˩˧/ | han² /haŋ˨˦/ | hhang /ɣaŋ˩/ | han²¹ /xan˨˩/ |
| 来 | ljy2 /ljɨ˨/ | lae2 /læ˧˥/ | lai²¹ /lai˨˩/ | lai /lai˩˧/ | le² /lɛ˨˦/ | ·loy /lʌj˥/ | nai²¹ /nai˨˩/ |
| 去 | phjow1 /pʰjow˩/ | qvx4 /tɕʰɯ˨˩/ | qu²¹⁴ /tɕʰy˨˩˦/ | qhy /tɕʰy˦˥/ | chi³ /tɕʰi˥˩/ | ·khe /kʰə˥/ | qu²¹³ /tɕʰy˨˩˧/ |
| 見 | chjy2 /tɕjɨ˨/ | jie4 /tɕiɛ˨˩/ | jian²¹⁴ /tɕiɛn˨˩˦/ | jien /tɕiẽ˦˥/ | jyon³ /tɕjɛn˥˩/ | ·kyen /kjən˥/ | jian²¹³ /tɕiɛn˨˩˧/ |
| 聞 | njy1 /njɨ˩/ | wen2 /wɛn˧˥/ | wen²¹ /uən˨˩/ | uen /uən˩˧/ | vun² /vəŋ˨˦/ | mwun /mun˩/ | wen²¹ /uən˨˩/ |
| 食 | shjew2 /ɕjew˨/ | zhix6 /ʐɿ˨˨˨/ | si²¹ /sɿ˨˩/ | zhi /ʑɿ˨˦/ | sy² /ʂɨ˨˦/ | ·ssik /s͈ik̚˥/ | si²¹ /sɿ˨˩/ |
| 飲 | bjy1 /bjɨ˩/ | im3 /ʔim˨˩˦/ | yin⁴² /in˦˨/ | in /in˦˩/ | yin² /jin˨˦/ | :qum /ʔɯm˩˥/ | yin⁵³ /in˥˧/ |
| 走 | lhjy1 /l̥jɨ˩/ | zvx3 /ʦɯ˨˩˦/ | zou⁴² /tsəu˦˨/ | zeu /tsəu˦˩/ | zu² /tsou˨˦/ | :cwu /tsu˩˥/ | zou⁵³ /tsəu˥˧/ |
| 坐 | dzjy1 /dzjɨ˩/ | zvx4 /ʦɯ˨˩/ | zuo²¹⁴ /tso˨˩˦/ | dzo /dzo˨˩/ | zue³ /tsuɤ˥˩/ | :ccwa /t͈swa˩˥/ | zuo²¹³ /tso˨˩˧/ |
| 立 | lhjy2 /l̥jɨ˨/ | li6 /li˨˨˨/ | ni²¹ /ni˨˩/ | li /li˨˦/ | li³ /li˥˩/ | ·lip /lip̚˥/ | ni²¹ /ni˨˩/ |
Sehemu ya LangMap — mradi wa kuonyesha lugha kwa picha. Huu ni muhtasari tuli unaoweza kutambaliwa; ramani shirikishi hutoa sauti ya matamshi, vichujio, na mwonekano wa dunia.