sääʹmǩiõll
Kisami cha Skolt
Urali (Saami, mashariki)
Kisami cha Skolt (sääʹmǩiõll) ni lugha ya Kisami cha Mashariki ambayo kwa jadi huzungumzwa katika Rasi ya Kola na maeneo ya mpakani yanayopakana ya Finland, Norway na Urusi. Baada ya Vita vya Pili vya Dunia, wazungumzaji wengi walihamishwa kutoka Petsamo (iliyopotea kwa USSR) hadi Sevettijärvi katika Lapland ya Finland; leo wamebaki wazungumzaji wapatao 300 tu wa lugha ya kwanza (L1) wanaoizungumza kwa ufasaha. Iko katika hatari kubwa ya kutoweka lakini inahuishwa kwa bidii kupitia shule ya Saaʹmi Nueʹtt, viota vya lugha vya Sevettijärvi-Näätämö, na programu ya SAAMINUETT. Sifa zake za kipekee ni pamoja na upangaji wa konsonanti (consonant gradation), upalataishaji unaowekewa alama ya ʹ, na herufi mahususi za Skolt Ǩ Ǥ Ǯ.
Inakozungumzwa
Maneno 31 ya msingi katika Kisami cha Skolt
Maji
čääʹcc
/tʃæːtsʲː/
Moto
toll
/tolː/
Jua
peeiʹvv
/peːjvʲː/
Mwezi
mään
/mæːn/
Nyota
nâ´stt
/naːstː/
Mama
jeäʹnn
/jæːnʲː/
Baba
eeʹǩǩ
/eːkʲː/
Mimi
mon
/mon/
Wewe
ton
/ton/
Jina
nõmm
/nõmː/
Jicho
čââlm
/tʃæːlm/
Mkono
ǩeätt
/kʲætː/
Moyo
väimm
/væimː/
Upendo
rääʹǩǩesvuõtt
/ræːkʲːesvuɘtː/
Mti
muõrr
/muɔrː/
Nyumba
kåʹdd
/kɔdʲː/
Mbwa
piânnaj
/pianːaj/
Paka
kõõšš
/kɵːʃː/
Kula
poorrâd
/porːad/
Kunywa
juukkâd
/juːkːad/
Moja
õhtt
/ɵhtː/
Mbili
kuõˊhtt
/kuõhtː/
Habari
tiõrv
/tiɵrv/
Asante
späʹsseb
/spæsʲːeb/
Nzuri
šiõǥǥ
/ʃiɵɣː/
Kekeo
ǩiõkk
/ˈkʲiɔkː/
Vyanzo
- Ethnologue 27: Skolt Sami
- Feist (2010) A Grammar of Skolt Saami
- UNESCO Atlas of the World's Languages in Danger
Ulinganishaji wa maneno
Imelinganishwa na lugha za Uralic (Saami, Eastern) zinazohusiana
| Maana | Kisami cha Skolt | Kisami cha Inari | Kisami cha Lule | Kisami cha Kildin | Kisami cha Kaskazini | Kiliv | Kisami cha Kusini |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Maji | čääʹcc /tʃæːtsʲː/ | čääci /tʃæːtsi/ | tjáhtje /tʃaːhtje/ | чадзь /tʃadzʲ/ | čáhci /tʃaːhtsi/ | vež /vɛʒ/ | tjaetsie /tʃaeʰtsie/ |
| Moto | toll /tolː/ | tollâ /tolːa/ | dålla /tolːa/ | тоалл /toallʲ/ | dolla /dolːa/ | tūl /tuːl/ | dolle /dolːe/ |
| Jua | peeiʹvv /peːjvʲː/ | peivi /peivi/ | biejvve /pie̯jvːe/ | пе̄ййв /peːjjv/ | beaivi /peɑjvi/ | pǟva /pæːva/ | biejjie /pie̯jːie/ |
| Mwezi | mään /mæːn/ | máánu /maːnu/ | mánno /maːnːo/ | ма̄нн /maːnn/ | mánnu /maːnːu/ | kūʼ /kuː/ | aske /askə/ |
| Nyota | nâ´stt /naːstː/ | násti /ˈnaːsti/ | náste /ˈnaːste/ | нӣзесь /nʲiːzesʲ/ | násti /ˈnaːsti/ | tēḑ /teːdʲ/ | naaste /ˈnaːste/ |
| Mama | jeäʹnn /jæːnʲː/ | enni /enːi/ | iedne /iedne/ | е̄ннҍ /jeːnnʲ/ | eadni /eɑdni/ | jemā /jɛmaː/ | tjidtjie /tʃitːʃie/ |
| Baba | eeʹǩǩ /eːkʲː/ | eeči /eːtʃi/ | áhttje /aːhtːje/ | а̄джь /aːdʒʲ/ | áhčči /aːhtʃːi/ | izā /izaː/ | aehtjie /aeʰtʃie/ |
| Mimi | mon /mon/ | mun /mun/ | mån /mɔn/ | мунн /munː/ | mun /mun/ | minā /ˈminaː/ | manne /ˈmanːe/ |
| Wewe | ton /ton/ | tun /tun/ | dån /tɔn/ | тонн /tonː/ | don /ton/ | sinā /ˈsinaː/ | datne /ˈtatne/ |
| Jina | nõmm /nõmː/ | nommâ /ˈnommɑ/ | namma /ˈnamːa/ | нэмм /nemː/ | namma /ˈnamma/ | nim /nim/ | nomme /ˈnomːe/ |
| Jicho | čââlm /tʃæːlm/ | čalme /tʃalme/ | tjalmme /tʃalmːe/ | чальм /tʃalʲm/ | čalbmi /tʃalpmi/ | sīlma /siːlma/ | tjelmie /tʃelmie/ |
| Mkono | ǩeätt /kʲætː/ | kietâ /kieta/ | gietta /kietːa/ | кэдт /kʲedt/ | giehta /kiehta/ | kež /kɛʒ/ | gïete /kiːte/ |
| Moyo | väimm /væimː/ | váimu /vaːjmu/ | vájmmo /vajmːo/ | кӯттҍк /kuːtʲːk/ | váibmu /vajpmu/ | sidām /sidaːm/ | vaajmoe /vaːjmoe/ |
| Upendo | rääʹǩǩesvuõtt /ræːkʲːesvuɘtː/ | rähisvuotâ /ræhisvuotɐ/ | ráhkesvuohta /raːhkesvuɔhta/ | шоабпшэ /ʃoabpʃe/ | ráhkisvuohta /raːhkisvuɔhta/ | ārmaztõ /aːrmastə/ | gieriesvoete /ɡieriesvuəte/ |
| Mti | muõrr /muɔrː/ | muorâ /muɔra/ | muorra /muɔrːa/ | муэрр /muerr/ | muorra /muɔrːa/ | pū /puː/ | moere /moːrə/ |
| Nyumba | kåʹdd /kɔdʲː/ | stuobbâ /stuɔbːa/ | viesso /viesːo/ | пэ̄ҏҏт /peːrrt/ | viessu /viesːu/ | kuodā /kuədaː/ | gåetie /ɡoətie/ |
| Mbwa | piânnaj /pianːaj/ | peenâg /peːnaɡ/ | bena /pena/ | пенне /penne/ | beana /peɑna/ | piņ /piɲ/ | bïenje /piːnje/ |
| Paka | kõõšš /kɵːʃː/ | kissá /kisːaː/ | kássa /kaːsːa/ | ке̄ршш /keːrʃː/ | bussá /pusːa/ | kaš /kaʃ/ | gaahtoe /ɡaːhtoe/ |
| Kula | poorrâd /porːad/ | porrâđ /porːað/ | bårråt /porːot/ | пӯрраҥе /puːrraŋe/ | borrat /porːat/ | sīedõ /siːədə/ | byöpmedidh /pyœpmedih/ |
| Kunywa | juukkâd /juːkːad/ | jukkâđ /jukːað/ | juhkat /juhkat/ | югкаҥе /jukkaŋe/ | juhkat /juhkat/ | jūodõ /juːədə/ | jovkedh /jovkəh/ |
| Moja | õhtt /ɵhtː/ | ohtâ /ohta/ | aktan /aktan/ | ыкт /ɨkt/ | okta /okta/ | ikš /ikʃ/ | akte /aktə/ |
| Mbili | kuõˊhtt /kuõhtː/ | kyehti /ˈkyehti/ | guokta /ˈkuoktɑ/ | кӯхьть /kuːxʲtʲ/ | guokte /ˈkuokte/ | kakš /kakʃ/ | göökte /ˈkøːkte/ |
| Habari | tiõrv /tiɵrv/ | tiervâ /tierva/ | buoris /puɔris/ | тиерв /tʲierv/ | bures /pures/ | tervīst /tɛrviːst/ | buerie biejjie /puerie pie̯jːie/ |
| Asante | späʹsseb /spæsʲːeb/ | tiittu /tiːtːu/ | gijttuo /kijtːuɔ/ | пасьпе /pasʲpe/ | giitu /kiːtu/ | tienū /tiɛnuː/ | gæjhtoe /kæjhtoe/ |
| Nzuri | šiõǥǥ /ʃiɵɣː/ | pyere /pyere/ | buorre /puɔrːe/ | шӣгг /ʃiːɡː/ | buorre /puɔrːe/ | jõvā /jəvaː/ | hijven /hijven/ |
| Kekeo | ǩiõkk /ˈkʲiɔkː/ | kiehâ /ˈkie̯hɐ/ | giehka /ˈkie̯hka/ | кӣгк /kiːɡk/ | giehka /ˈkie̯hka/ | kēg /keːɡ/ | gïeke /ˈɡie̯ke/ |
Sehemu ya LangMap — mradi wa kuonyesha lugha kwa picha. Huu ni muhtasari tuli unaoweza kutambaliwa; ramani shirikishi hutoa sauti ya matamshi, vichujio, na mwonekano wa dunia.