Julevsámegiella
Kisami cha Lule
Kiurali (Kisami)
Kisami cha Lule (julevsámegiella) ni lugha ya Kisami cha Magharibi inayozungumzwa pande zote mbili za bonde la mto Lule kaskazini mwa Sweden (kaunti ya Norrbotten, karibu na Jokkmokk na Gällivare) na sehemu jirani ya Norway (Tysfjord na Hamarøy huko Nordland). Ni lugha ya pili kwa ukubwa ya Kisami kwa idadi ya wazungumzaji (~2,000) lakini iko hatarini kubwa ya kutoweka, ikiwa na uhamishaji mdogo baina ya vizazi. Mwandiko sanifu (kanuni andishi ya 'Lule cha pamoja') ulipitishwa mwaka 1983. Kama lugha nyingine za Kisami, ni ya kisintetiki sana, ikiwa na upandishaji wa konsonanti (consonant gradation), idadi ya wawili (dual), na mofolojia tata ya ushahidi (evidential) na hali (case). Lugha ya wachache inayotambuliwa nchini Sweden na Norway.
Inakozungumzwa
Maneno 31 ya msingi katika Kisami cha Lule
Maji
tjáhtje
/tʃaːhtje/
Moto
dålla
/tolːa/
Jua
biejvve
/pie̯jvːe/
Mwezi
mánno
/maːnːo/
Nyota
náste
/ˈnaːste/
Mama
iedne
/iedne/
Baba
áhttje
/aːhtːje/
Mimi
mån
/mɔn/
Wewe
dån
/tɔn/
Jina
namma
/ˈnamːa/
Jicho
tjalmme
/tʃalmːe/
Mkono
gietta
/kietːa/
Moyo
vájmmo
/vajmːo/
Upendo
ráhkesvuohta
/raːhkesvuɔhta/
Mti
muorra
/muɔrːa/
Nyumba
viesso
/viesːo/
Mbwa
bena
/pena/
Paka
kássa
/kaːsːa/
Kula
bårråt
/porːot/
Kunywa
juhkat
/juhkat/
Moja
aktan
/aktan/
Mbili
guokta
/ˈkuoktɑ/
Habari
buoris
/puɔris/
Asante
gijttuo
/kijtːuɔ/
Nzuri
buorre
/puɔrːe/
Kekeo
giehka
/ˈkie̯hka/
Vyanzo
Ulinganishaji wa maneno
Imelinganishwa na lugha za Uralic (Saami) zinazohusiana
| Maana | Kisami cha Lule | Kisami cha Kaskazini | Kisami cha Inari | Kisami cha Skolt | Kisami cha Kusini | Kisami cha Kildin | Kikurukh |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Maji | tjáhtje /tʃaːhtje/ | čáhci /tʃaːhtsi/ | čääci /tʃæːtsi/ | čääʹcc /tʃæːtsʲː/ | tjaetsie /tʃaeʰtsie/ | чадзь /tʃadzʲ/ | अम्म /amm/ |
| Moto | dålla /tolːa/ | dolla /dolːa/ | tollâ /tolːa/ | toll /tolː/ | dolle /dolːe/ | тоалл /toallʲ/ | चिच /tʃitʃ/ |
| Jua | biejvve /pie̯jvːe/ | beaivi /peɑjvi/ | peivi /peivi/ | peeiʹvv /peːjvʲː/ | biejjie /pie̯jːie/ | пе̄ййв /peːjjv/ | बेरी /beɾiː/ |
| Mwezi | mánno /maːnːo/ | mánnu /maːnːu/ | máánu /maːnu/ | mään /mæːn/ | aske /askə/ | ма̄нн /maːnn/ | चांदो /tʃaːndoː/ |
| Nyota | náste /ˈnaːste/ | násti /ˈnaːsti/ | násti /ˈnaːsti/ | nâ´stt /naːstː/ | naaste /ˈnaːste/ | нӣзесь /nʲiːzesʲ/ | बिनको /binkoː/ |
| Mama | iedne /iedne/ | eadni /eɑdni/ | enni /enːi/ | jeäʹnn /jæːnʲː/ | tjidtjie /tʃitːʃie/ | е̄ннҍ /jeːnnʲ/ | अयो /ajoː/ |
| Baba | áhttje /aːhtːje/ | áhčči /aːhtʃːi/ | eeči /eːtʃi/ | eeʹǩǩ /eːkʲː/ | aehtjie /aeʰtʃie/ | а̄джь /aːdʒʲ/ | बाबा /baːbaː/ |
| Mimi | mån /mɔn/ | mun /mun/ | mun /mun/ | mon /mon/ | manne /ˈmanːe/ | мунн /munː/ | एन /eːn/ |
| Wewe | dån /tɔn/ | don /ton/ | tun /tun/ | ton /ton/ | datne /ˈtatne/ | тонн /tonː/ | नीन /niːn/ |
| Jina | namma /ˈnamːa/ | namma /ˈnamma/ | nommâ /ˈnommɑ/ | nõmm /nõmː/ | nomme /ˈnomːe/ | нэмм /nemː/ | नाम /naːm/ |
| Jicho | tjalmme /tʃalmːe/ | čalbmi /tʃalpmi/ | čalme /tʃalme/ | čââlm /tʃæːlm/ | tjelmie /tʃelmie/ | чальм /tʃalʲm/ | ख़न्न /xanː/ |
| Mkono | gietta /kietːa/ | giehta /kiehta/ | kietâ /kieta/ | ǩeätt /kʲætː/ | gïete /kiːte/ | кэдт /kʲedt/ | खेखा /xekːʰaː/ |
| Moyo | vájmmo /vajmːo/ | váibmu /vajpmu/ | váimu /vaːjmu/ | väimm /væimː/ | vaajmoe /vaːjmoe/ | кӯттҍк /kuːtʲːk/ | ठांगरा /tʰaːŋɡɾaː/ |
| Upendo | ráhkesvuohta /raːhkesvuɔhta/ | ráhkisvuohta /raːhkisvuɔhta/ | rähisvuotâ /ræhisvuotɐ/ | rääʹǩǩesvuõtt /ræːkʲːesvuɘtː/ | gieriesvoete /ɡieriesvuəte/ | шоабпшэ /ʃoabpʃe/ | मरटी /maɾʈiː/ |
| Mti | muorra /muɔrːa/ | muorra /muɔrːa/ | muorâ /muɔra/ | muõrr /muɔrː/ | moere /moːrə/ | муэрр /muerr/ | मन्ना /manːaː/ |
| Nyumba | viesso /viesːo/ | viessu /viesːu/ | stuobbâ /stuɔbːa/ | kåʹdd /kɔdʲː/ | gåetie /ɡoətie/ | пэ̄ҏҏт /peːrrt/ | एरपा /eɾpaː/ |
| Mbwa | bena /pena/ | beana /peɑna/ | peenâg /peːnaɡ/ | piânnaj /pianːaj/ | bïenje /piːnje/ | пенне /penne/ | अल्ला /alːaː/ |
| Paka | kássa /kaːsːa/ | bussá /pusːa/ | kissá /kisːaː/ | kõõšš /kɵːʃː/ | gaahtoe /ɡaːhtoe/ | ке̄ршш /keːrʃː/ | बिल्ली /bilːiː/ |
| Kula | bårråt /porːot/ | borrat /porːat/ | porrâđ /porːað/ | poorrâd /porːad/ | byöpmedidh /pyœpmedih/ | пӯрраҥе /puːrraŋe/ | ओनना /onːaː/ |
| Kunywa | juhkat /juhkat/ | juhkat /juhkat/ | jukkâđ /jukːað/ | juukkâd /juːkːad/ | jovkedh /jovkəh/ | югкаҥе /jukkaŋe/ | ओंकना /oŋkːnaː/ |
| Moja | aktan /aktan/ | okta /okta/ | ohtâ /ohta/ | õhtt /ɵhtː/ | akte /aktə/ | ыкт /ɨkt/ | ओंटा /oːnʈaː/ |
| Mbili | guokta /ˈkuoktɑ/ | guokte /ˈkuokte/ | kyehti /ˈkyehti/ | kuõˊhtt /kuõhtː/ | göökte /ˈkøːkte/ | кӯхьть /kuːxʲtʲ/ | एण्ड /eːɳɖ/ |
| Habari | buoris /puɔris/ | bures /pures/ | tiervâ /tierva/ | tiõrv /tiɵrv/ | buerie biejjie /puerie pie̯jːie/ | тиерв /tʲierv/ | खद्दी /kʰadːiː/ |
| Asante | gijttuo /kijtːuɔ/ | giitu /kiːtu/ | tiittu /tiːtːu/ | späʹsseb /spæsʲːeb/ | gæjhtoe /kæjhtoe/ | пасьпе /pasʲpe/ | धोन्नोबाद /dʱonːobaːd/ |
| Nzuri | buorre /puɔrːe/ | buorre /puɔrːe/ | pyere /pyere/ | šiõǥǥ /ʃiɵɣː/ | hijven /hijven/ | шӣгг /ʃiːɡː/ | होय /hoːj/ |
| Kekeo | giehka /ˈkie̯hka/ | giehka /ˈkie̯hka/ | kiehâ /ˈkie̯hɐ/ | ǩiõkk /ˈkʲiɔkː/ | gïeke /ˈɡie̯ke/ | кӣгк /kiːɡk/ | — |
Sehemu ya LangMap — mradi wa kuonyesha lugha kwa picha. Huu ni muhtasari tuli unaoweza kutambaliwa; ramani shirikishi hutoa sauti ya matamshi, vichujio, na mwonekano wa dunia.