Davvisámegiella
Kisami cha Kaskazini
Uralic (Saami)
Pia hujulikana kama: Northern Sami, Davvisamegiella
Ki-Sámi cha Kaskazini kina mabadiliko ya konsonanti, hali nane za kisarufi, na msamiati tajiri wa ufugaji wa kulungu na ikolojia ya Aktiki.
Inakozungumzwa
Maneno 20 ya msingi katika Kisami cha Kaskazini
Maji
čáhci
/tʃaːhtsi/
Moto
dolla
/dolːa/
Jua
beaivi
/peɑjvi/
Mwezi
mánnu
/maːnːu/
Mama
eadni
/eɑdni/
Baba
áhčči
/aːhtʃːi/
Kula
borrat
/porːat/
Kunywa
juhkat
/juhkat/
Upendo
ráhkisvuohta
/raːhkisvuɔhta/
Moyo
váibmu
/vajpmu/
Mti
muorra
/muɔrːa/
Nyumba
viessu
/viesːu/
Mbwa
beana
/peɑna/
Paka
bussá
/pusːa/
Mkono
giehta
/kiehta/
Jicho
čalbmi
/tʃalpmi/
Habari
bures
/pures/
Asante
giitu
/kiːtu/
Moja
okta
/okta/
Nzuri
buorre
/puɔrːe/
Ulinganishaji wa maneno
Imelinganishwa na lugha za Uralic (Saami) zinazohusiana
| Maana | Kisami cha Kaskazini | Kisami cha Lule | Kisami cha Inari | Kisami cha Skolt | Kisami cha Kusini | Kisami cha Kildin | Kiliv |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Maji | čáhci /tʃaːhtsi/ | tjáhtje /tʃaːhtje/ | čääci /tʃæːtsi/ | čääʹcc /tʃæːtsʲː/ | tjaetsie /tʃaeʰtsie/ | чадзь /tʃadzʲ/ | vež /vɛʒ/ |
| Moto | dolla /dolːa/ | dålla /tolːa/ | tollâ /tolːa/ | toll /tolː/ | dolle /dolːe/ | тоалл /toallʲ/ | tūl /tuːl/ |
| Jua | beaivi /peɑjvi/ | biejvve /pie̯jvːe/ | peivi /peivi/ | peeiʹvv /peːjvʲː/ | biejjie /pie̯jːie/ | пе̄ййв /peːjjv/ | pǟva /pæːva/ |
| Mwezi | mánnu /maːnːu/ | máno /maːno/ | maanu /maːnu/ | mään /mæːn/ | aske /askə/ | ма̄нн /maːnn/ | kūʼ /kuː/ |
| Mama | eadni /eɑdni/ | iedne /iedne/ | enni /enːi/ | jeäʹnn /jæːnʲː/ | tjidtjie /tʃitːʃie/ | е̄ннҍ /jeːnnʲ/ | jemā /jɛmaː/ |
| Baba | áhčči /aːhtʃːi/ | áhttje /aːhtːje/ | eeči /eːtʃi/ | eeʹǩǩ /eːkʲː/ | aehtjie /aeʰtʃie/ | а̄джь /aːdʒʲ/ | izā /izaː/ |
| Kula | borrat /porːat/ | bårråt /porːot/ | porrâđ /porːað/ | poorrâd /porːad/ | byöpmedidh /pyœpmedih/ | пӯрраҥе /puːrraŋe/ | sīedõ /siːədə/ |
| Kunywa | juhkat /juhkat/ | juhkat /juhkat/ | jukkâđ /jukːað/ | juukkâd /juːkːad/ | jovkedh /jovkəh/ | югкаҥе /jukkaŋe/ | jūodõ /juːədə/ |
| Upendo | ráhkisvuohta /raːhkisvuɔhta/ | ráhkesvuohta /raːhkesvuɔhta/ | rähistus /ræhistus/ | rääʹǩǩesvuõtt /ræːkʲːesvuɘtː/ | gieriesvoete /ɡieriesvuəte/ | па̄ллай /paːllaj/ | ārmaztõ /aːrmastə/ |
| Moyo | váibmu /vajpmu/ | vájmmo /vajmːo/ | vájmu /vaːjmu/ | vueʹmm /vuemʲː/ | vaajmoe /vaːjmoe/ | чӯлм /tʃuːlm/ | sidām /sidaːm/ |
| Mti | muorra /muɔrːa/ | muorra /muɔrːa/ | muorâ /muɔra/ | muõrr /muɔrː/ | moere /moːrə/ | муэрр /muerr/ | pū /puː/ |
| Nyumba | viessu /viesːu/ | viesso /viesːo/ | stuobbâ /stuɔbːa/ | kåʹdd /kɔdʲː/ | gåetie /ɡoətie/ | пэ̄ҏҏт /peːrrt/ | kuodā /kuədaː/ |
| Mbwa | beana /peɑna/ | bena /pena/ | peenâg /peːnaɡ/ | piânnaj /pianːaj/ | bïenje /piːnje/ | пенне /penne/ | piņ /piɲ/ |
| Paka | bussá /pusːa/ | kássa /kaːsːa/ | kissá /kisːaː/ | kõõšš /kɵːʃː/ | gaahtoe /ɡaːhtoe/ | ке̄ршш /keːrʃː/ | kaš /kaʃ/ |
| Mkono | giehta /kiehta/ | gietta /kietːa/ | kietâ /kieta/ | ǩeätt /kʲætː/ | gïete /kiːte/ | кэдт /kʲedt/ | kež /kɛʒ/ |
| Jicho | čalbmi /tʃalpmi/ | tjalmme /tʃalmːe/ | čalme /tʃalme/ | čââlm /tʃæːlm/ | tjelmie /tʃelmie/ | чальм /tʃalʲm/ | sīlma /siːlma/ |
| Habari | bures /pures/ | buoris /puɔris/ | tiervâ /tierva/ | tiõrv /tiɵrv/ | buerie biejjie /puerie pie̯jːie/ | тиерв /tʲierv/ | tervīst /tɛrviːst/ |
| Asante | giitu /kiːtu/ | gijttuo /kijtːuɔ/ | tiittu /tiːtːu/ | späʹsseb /spæsʲːeb/ | gæjhtoe /kæjhtoe/ | пасьпе /pasʲpe/ | tienū /tiɛnuː/ |
| Moja | okta /okta/ | aktan /aktan/ | ohtâ /ohta/ | õhtt /ɵhtː/ | akte /aktə/ | ыкт /ɨkt/ | ikš /ikʃ/ |
| Nzuri | buorre /puɔrːe/ | buorre /puɔrːe/ | pyere /pyere/ | šiõǥǥ /ʃiɵɣː/ | hijven /hijven/ | шӣгг /ʃiːɡː/ | jõvā /jəvaː/ |
Sehemu ya LangMap — mradi wa kuonyesha lugha kwa picha. Huu ni muhtasari tuli unaoweza kutambaliwa; ramani shirikishi hutoa sauti ya matamshi, vichujio, na mwonekano wa dunia.