မြန်မာ
Kiburma
Sino-Tibetan (Tibeto-Burman, Burmic)
Pia hujulikana kama: Burmese, Myanmar
Kiburma kinaandikwa kwa hati ya kipekee ya duara inayotokana na Ki-Mon. Ni lugha ya toni yenye toni nne na msamiati mkubwa wa Kipali-Kisanskrit.
Inakozungumzwa
Maneno 20 ya msingi katika Kiburma
Maji
ရေ
/jè/
Moto
မီး
/mí/
Jua
နေ
/nè/
Mwezi
လ
/la̰/
Mama
အမေ
/ʔəmè/
Baba
အဖေ
/ʔəpʰè/
Kula
စား
/sá/
Kunywa
သောက်
/θauʔ/
Upendo
အချစ်
/ʔətɕʰɪʔ/
Moyo
နှလုံး
/n̥əlóuɴ/
Mti
သစ်ပင်
/θɪʔpìɴ/
Nyumba
အိမ်
/ʔèiɴ/
Mbwa
ခွေး
/kʰwé/
Paka
ကြောင်
/tɕàuɴ/
Mkono
လက်
/lɛʔ/
Jicho
မျက်စိ
/mjɛʔ sḭ/
Habari
မင်္ဂလာပါ
/mìɴɡəlà bà/
Asante
ကျေးဇူးတင်ပါတယ်
/tɕézú tìɴ bà dɛ̀/
Moja
တစ်
/tɪʔ/
Nzuri
ကောင်း
/káuɴ/
Vyanzo
- Watkins (2001) — Burmese, JIPA 31(2)
- Ethnologue 27: Burmese
Ulinganishaji wa maneno
Imelinganishwa na lugha za Sino-Tibetan (Tibeto-Burman, Burmic) zinazohusiana
| Maana | Kiburma | Kirakhine | Kilahu | Kiburma cha Kale | Kikareni cha Pwo Magharibi | Kikurtöp | Kithulung |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Maji | ရေ /jè/ | ရေ /ɹeː/ | ɨˆ /ɯ̂/ | ရိ /riy/ | ထံ /tʰi/ | khwe /kʰwe/ | भु /bʱu/ |
| Moto | မီး /mí/ | မီး /mí/ | a-mí /amí/ | မိး /miːʔ/ | မ့ၣ်ဖါ /mei pʰa/ | mi /mi/ | मे /me/ |
| Jua | နေ /nè/ | နေ /nè/ | mvuhˇ-nyiˉ /muʔ ɲí/ | နိ /niy/ | မုၢ် /mə/ | ningpe /niŋpe/ | नाम /nam/ |
| Mwezi | လ /la̰/ | လ /la/ | ha-pa /hapa/ | လ /lat/ | လါ /la/ | lai /lai/ | लामी /lami/ |
| Mama | အမေ /ʔəmè/ | အမေ /ʔəmeː/ | e /e/ | အဝ /ʔaw/ | မိၢ် /mo/ | amai /amai/ | मामा /mama/ |
| Baba | အဖေ /ʔəpʰè/ | အဖေ /ʔəpʰeː/ | a-pa /apa/ | အဖ /ʔap/ | ဖါ /pʰa/ | apai /apai/ | पापा /papa/ |
| Kula | စား /sá/ | စား /sá/ | caˆ /tsâ/ | စား /tsaːʔ/ | အီၣ် /ʔoŋ/ | za /za/ | च- /tʃa/ |
| Kunywa | သောက် /θauʔ/ | သာက် /θaˀ/ | dawˇ /dàʔ/ | ၐုက် /suk/ | အီ /ʔi/ | thung /tʰuŋ/ | तुङ- /tʰuŋ/ |
| Upendo | အချစ် /ʔətɕʰɪʔ/ | အချစ် /ʔəkʰjiˀ/ | haˆ /hâ/ | ချစ် /klyit/ | အဲၣ် /ʔain/ | ga /ɡa/ | सेय्यु /sejːu/ |
| Moyo | နှလုံး /n̥əlóuɴ/ | နှလုံး /n̥əlóuɴ/ | nyiˉ-ma /ɲíma/ | နှလုံး /hnaluːŋ/ | သး /θa/ | nying /ɲiŋ/ | सीक /siːk/ |
| Mti | သစ်ပင် /θɪʔpìɴ/ | သစ်ပင် /θiˀpìɴ/ | shi-pa /ʃìpa/ | သစ် /sit/ | သ့ၣ် /θəŋ/ | shing /ɕiŋ/ | सीङ /siːŋ/ |
| Nyumba | အိမ် /ʔèiɴ/ | အိမ် /ʔèiɴ/ | yaˇ /jâʔ/ | အိမ် /ʔim/ | ဟံၣ် /həŋ/ | khim /kʰim/ | खिम /kʰim/ |
| Mbwa | ခွေး /kʰwé/ | ခွေး /kʰwé/ | phuˇ-pheh /pʰùpʰɛʔ/ | ခွၞး /kʰwiː/ | ထွံၣ် /tʰwəŋ/ | khwi /kʰwi/ | ख्ली /kʰliː/ |
| Paka | ကြောင် /tɕàuɴ/ | ကြောင် /tɕàuɴ/ | maˇ-niˆ /mâníʔ/ | ကြောင် /klaŋ/ | ဆဲၣ် /sʰain/ | byila /bila/ | पुसी /pusi/ |
| Mkono | လက် /lɛʔ/ | လက် /lɛˀ/ | lɔˆ /lɔ̂/ | လက် /lak/ | စု /sʉ/ | lak /lak/ | गुर /ɡur/ |
| Jicho | မျက်စိ /mjɛʔ sḭ/ | မျက်စိ /mjɛˀsì/ | mɛhˇ /mɛ̂ʔ/ | မ္ယက် /mlak/ | မဲာ် /mɛ/ | mik /mik/ | मिक /mik/ |
| Habari | မင်္ဂလာပါ /mìɴɡəlà bà/ | မင်္ဂလာပါ /mìɴɡəlà pà/ | ô-bo-haˇ /óbohâʔ/ | — /—/ | ဂ့ၤထီၣ် /ɣɛ tʰi/ | kuzu zangpo /kuzu zaŋpo/ | नमस्ते /nəməste/ |
| Asante | ကျေးဇူးတင်ပါတယ် /tɕézú tìɴ bà dɛ̀/ | ကျေးဇူးတင်ပါတယ် /tɕézú tìɴ pà dɛ̀/ | a-bo-shaˇ /abôʃâʔ/ | — /—/ | တၢ်ဘျုး /ta pju/ | kadrinche /kadrintɕe/ | धन्यवाद /dʱənjəbaːd/ |
| Moja | တစ် /tɪʔ/ | တစ် /tiˀ/ | tê /tê/ | တ /tac/ | တ /tə/ | thê /tʰe/ | कोङ /koŋ/ |
| Nzuri | ကောင်း /káuɴ/ | ကောင်း /káuɴ/ | daˇ /dâʔ/ | ကောင်း /kawŋ/ | ဂ့ၤ /ɣɛ/ | lekpo /lekpo/ | नुम्स /nums/ |
Ulinganishaji wa mpangilio wa maneno
Linganisha na lugha kuu za dunia
Linganisha na lugha zenye uhusiano wa karibu
Sehemu ya LangMap — mradi wa kuonyesha lugha kwa picha. Huu ni muhtasari tuli unaoweza kutambaliwa; ramani shirikishi hutoa sauti ya matamshi, vichujio, na mwonekano wa dunia.