Ndee bizaa
Kiapache cha Magharibi
Na-Dené (Athabaskan, Southern)
Kiapache cha Magharibi ni mojawapo ya lugha kubwa zaidi za Kiathabaskan, ya karibu na Kinavajo. Lina mfumo wa toni mgumu unaowekwa alama za mkazo, na konsonanti zinazojumuisha fricative ya pembeni ɬ na konsonanti za ejective.
Inakozungumzwa
Maneno 20 ya msingi katika Kiapache cha Magharibi
Maji
tu
/tu/
Moto
kǫʼ
/kṍʔ/
Jua
shándaʼá
/ʃándaːʔá/
Mwezi
tłʼéʼsanaaʼái
/tɬʔeʔsanaːʔai/
Mama
shimá
/ʃima/
Baba
shitaa
/ʃitaː/
Kula
yiyąʼ
/jijãʔ/
Kunywa
yidlą
/jidlãˀ/
Upendo
ayóigóʼíí
/ʔajoiɣoʔiː/
Moyo
bíjéí
/bidʒeː/
Mti
tsin
/tsin/
Nyumba
kį
/kĩ/
Mbwa
łį́į́ʼ
/ɬĩːʔ/
Paka
mósí
/mosi/
Mkono
shílaʼ
/ʃilaʔ/
Jicho
nadáá
/nadaː/
Habari
dahgotʼe
/dahɡotʔe/
Asante
ahéheʼe
/ʔaheːheʔe/
Moja
dááłeʼ
/daːɬeʔ/
Nzuri
nzhǫǫ
/nʒõː/
Ulinganishaji wa maneno
Imelinganishwa na lugha za Na-Dené (Athabaskan, Southern) zinazohusiana
| Maana | Kiapache cha Magharibi | Kinavaho | Kichipewyan | Kikoyukon | Kihupa | Kikhmer cha kale | Kiarapaho |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Maji | tu /tu/ | tó /tóː/ | tu /tu/ | too /toː/ | xaŋ /xɑŋ/ | ទឹក /tik/ | nec /netʃ/ |
| Moto | kǫʼ /kṍʔ/ | kǫʼ /kõːʔ/ | kʼón /kʼón/ | konh /konh/ | xoŋ’ /xoŋʔ/ | ភ្លើង /pʰlɤːŋ/ | héétee' /héːteːʔ/ |
| Jua | shándaʼá /ʃándaːʔá/ | jóhonaaʼéí /dʒóhonɑːʔéːí/ | sa /sa/ | so /so/ | hwa /hwa/ | ព្រះអាទិត្យ /preh ʔaːtit/ | hiʼíísh /hiʔíːʃ/ |
| Mwezi | tłʼéʼsanaaʼái /tɬʔeʔsanaːʔai/ | tłʼéhonaaʼéí /tɬʼéhonɑːʔéːí/ | hadelyi /haðeli/ | oolts'enh /ooltsʼenh/ | hwa-ʼaŋʼ /hwaʔɑŋʔ/ | ខែ /kʰae/ | biikóusis /biːkóusis/ |
| Mama | shimá /ʃima/ | shimá /ʃimáː/ | ená /ena/ | enaa /enaː/ | -an’ /-anʔ/ | មាតា /maːtaː/ | neinó /neinó/ |
| Baba | shitaa /ʃitaː/ | shizhéʼé /ʃiʒéːʔéː/ | etá /eta/ | etaa /etaː/ | -ta’ /-taʔ/ | បិតា /pitaː/ | neisónoo /neisónoː/ |
| Kula | yiyąʼ /jijãʔ/ | yishą́ /jiʃã́ː/ | ɂıłtsu /ʔiɬtsu/ | ghen /ɣen/ | na-ya:n /nɑjɑːn/ | ស៊ី /siː/ | betébí /betébí/ |
| Kunywa | yidlą /jidlãˀ/ | yishdlą́ /jiʃtɬã́ː/ | ɂıdla /ʔidla/ | don /don/ | na-ʼa:n /nɑʔɑːn/ | ផឹក /pʰək/ | bénee /bénéː/ |
| Upendo | ayóigóʼíí /ʔajoiɣoʔiː/ | ayóóʼánóshní /ɑjóːʔɑ́nóʃníː/ | hı́́la /hila/ | k'oonejee /kʼooneʒeː/ | na-wh-ʼisht’e’n /nɑwʔɪʃtʼɛʔn/ | ស្នេហា /snehaː/ | héétébí /héːtébí/ |
| Moyo | bíjéí /bidʒeː/ | ajéí /ɑdʒéːí/ | eθey /eθej/ | heł /heɬ/ | -piŋ /-piŋ/ | ហ្ឫទ័យ /hridəj/ | betéé /betéː/ |
| Mti | tsin /tsin/ | tsin /t͡sin/ | tθʼen /tθʼen/ | k'eyh /kʼejh/ | kin /kɪn/ | ដើមឈើ /daəm tʃʰəː/ | hooxéí /hoːxéí/ |
| Nyumba | kį /kĩ/ | hooghan /hoːɣɑn/ | kǫ́é /kɔ̃e/ | kkun /kːun/ | xontah /xontɑh/ | គេហ /keːh/ | biito /biːto/ |
| Mbwa | łį́į́ʼ /ɬĩːʔ/ | łééchąąʼí /ɬéːtʃãːʔí/ | łı́ /ɬi/ | łeek /ɬeːk/ | ɬi:n /ɬiːn/ | ឆ្កែ /tʃʰkae/ | héʼ /héʔ/ |
| Paka | mósí /mosi/ | mósí /mósí/ | nábaye /nabaje/ | dotonh /dotonh/ | — /—/ | ឆ្មា /tʃʰmaː/ | cécee /tʃétʃéː/ |
| Mkono | shílaʼ /ʃilaʔ/ | álaʼ /ʔálaʔ/ | ela /ela/ | ela /ela/ | -laʼ /-laʔ/ | ហស្ត /hast/ | hooxóʼ /hoːxóʔ/ |
| Jicho | nadáá /nadaː/ | anááʼ /ʔanáːʔ/ | índa /inda/ | nełtonh /neɬtonh/ | -na:ʼ /-nɑːʔ/ | ភ្នែក /pʰnɛːk/ | hisí /hisí/ |
| Habari | dahgotʼe /dahɡotʔe/ | yáʼátʼééh /jɑ́ːʔɑ́tʼéːh/ | edlanetʼè /eðlanetʼe/ | enaa basee' /enaː baseːʔ/ | ts’ehdiya’ /tsʼɛhdɪjaʔ/ | សួស្តី /suəsdəj/ | héébe /héːbe/ |
| Asante | ahéheʼe /ʔaheːheʔe/ | ahéheeʼ /ɑhéːheːʔ/ | mahsi cho /mahsi tʃo/ | baasee' /baːseːʔ/ | na:nehs-ʼe:n /nɑːnɛhsʔɛːn/ | អនុមោទនា /ʔanumoːtəna/ | hohóu /hohóu/ |
| Moja | dááłeʼ /daːɬeʔ/ | tʼááłáʼí /tʼɑ́ːɬɑ́ːʔí/ | ɂıłąɣe /ʔiɬɔ̃ɣe/ | łeek'eyh /ɬeːkʼejh/ | ɬaʼ /ɬaʔ/ | ឯក /ʔaek/ | ceeséeʼ /tʃeːséːʔ/ |
| Nzuri | nzhǫǫ /nʒõː/ | yáʼátʼééh /jɑ́ːʔɑ́tʼéːh/ | nezų /nezũ/ | nezoonh /nezoːnh/ | niwhoŋ /nɪwhoŋ/ | ល្អ /lʔɑː/ | hetééʼ /hetéːʔ/ |
Sehemu ya LangMap — mradi wa kuonyesha lugha kwa picha. Huu ni muhtasari tuli unaoweza kutambaliwa; ramani shirikishi hutoa sauti ya matamshi, vichujio, na mwonekano wa dunia.