ភាសាខ្មែរ (Surin)
Kikhmer cha Kaskazini
Kiaustroasia (Khmeric)
Kikhmer cha Kaskazini (Kikhmer cha Surin) ni lahaja ya Kikhmer kaskazini-mashariki mwa Thailand, kinachozungumzwa na wazao wa Milki ya Khmer ya zama za kati. Mawasiliano makubwa na Kithai na Kilao yamekisababisha kutengana na Kikhmer cha Kati na kuwa na maendeleo ya kifonolojia yake binafsi.
Inakozungumzwa
Maneno 31 ya msingi katika Kikhmer cha Kaskazini
Maji
ទឹក
/tək/
Moto
ភ្លើង
/pʰlɤːŋ/
Jua
ថ្ងៃ
/tŋai/
Mwezi
ខែ
/kʰae/
Nyota
ផ្កាយ
/pkaːj/
Mama
ម៉ែ
/maɛ/
Baba
ប៉ា
/paː/
Mimi
អញ
/ʔaɲ/
Wewe
ឯង
/ʔaeŋ/
Jina
ឈ្មោះ
/cmɔh/
Jicho
ភ្នែក
/pʰnɛːk/
Mkono
ដៃ
/daj/
Moyo
ចិត្ត
/tɕit/
Upendo
ស្រឡាញ់
/sralaɲ/
Mti
ដើមឈើ
/daəm tʃʰəː/
Nyumba
ផ្ទះ
/ptʰeah/
Mbwa
ឆ្កែ
/tʃʰkae/
Paka
ឆ្មា
/tʃʰmaː/
Kula
ស៊ី
/siː/
Kunywa
ផឹក
/pʰək/
Moja
មួយ
/muːj/
Mbili
ពីរ
/piː/
Habari
សួស្តី
/suːəsdəj/
Asante
អរគុណ
/ʔɔːkun/
Nzuri
ល្អ
/lʔɑː/
Ulinganishaji wa maneno
Imelinganishwa na lugha za Austroasiatic (Khmeric) zinazohusiana
| Maana | Kikhmer cha Kaskazini | Kikhmeri | Kikhmer cha kale | Kikhmu | Kimlabri | Kuy | Kiparauk Wa |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Maji | ទឹក /tək/ | ទឹក /tɨk/ | ទឹក /tik/ | ɔm /ʔɔm/ | om /om/ | ɗaːʔ /ɗaʔ/ | tʃɔː /tʃɔː/ |
| Moto | ភ្លើង /pʰlɤːŋ/ | ភ្លើង /pʰlɤːŋ/ | ភ្លើង /pʰlɤːŋ/ | ʔus /ʔus/ | ʔus /ʔus/ | fəj /fəj/ | miː /miː/ |
| Jua | ថ្ងៃ /tŋai/ | ព្រះអាទិត្យ /prĕəh ʔaːtɨt/ | ព្រះអាទិត្យ /preh ʔaːtit/ | maŋ /maŋ/ | ŋay /ŋai/ | tʰaj /tʰaj/ | waː /waː/ |
| Mwezi | ខែ /kʰae/ | ព្រះចន្ទ /prĕəh cɑn/ | ខែ /kʰae/ | kee /keː/ | thel /tʰel/ | luəŋ /luəŋ/ | lɔː /lɔː/ |
| Nyota | ផ្កាយ /pkaːj/ | ផ្កាយ /pkaːj/ | ផ្កាយ /pkaːj/ | sənʔaang /sənʔaːŋ/ | smaːŋ /smaːŋ/ | simʔaang /simʔaːŋ/ | si-ngai /sŋaɪ/ |
| Mama | ម៉ែ /maɛ/ | ម៉ែ /mæː/ | មាតា /maːtaː/ | mɔɔʔ /mɔːʔ/ | mɛʔ /mɛʔ/ | mə /mə/ | maː /maː/ |
| Baba | ប៉ា /paː/ | ប៉ា /paː/ | បិតា /pitaː/ | ʔaaʔ /ʔaːʔ/ | paʔ /paʔ/ | pə /pə/ | pʰaː /pʰaː/ |
| Mimi | អញ /ʔaɲ/ | ខ្ញុំ /kʰɲom/ | អញ /ʔaɲ/ | oʔ /ʔoʔ/ | oh /ʔoh/ | aɲ /ʔaɲ/ | ê /ʔɤʔ/ |
| Wewe | ឯង /ʔaeŋ/ | ឯង /ʔaeŋ/ | ឯង /ʔeːŋ/ | meʔ /meʔ/ | meh /meh/ | may /mɛː/ | mêh /mɤʔ/ |
| Jina | ឈ្មោះ /cmɔh/ | ឈ្មោះ /cmʊəh/ | ជ្មុះ /cmuəh/ | hmɔh /hmɔh/ | cmɔh /cmɔːh/ | ngaan /ŋaːn/ | yaom /jɔm/ |
| Jicho | ភ្នែក /pʰnɛːk/ | ភ្នែក /pʰnɛːk/ | ភ្នែក /pʰnɛːk/ | ŋtaa /ŋtaː/ | mɔt /mɔt/ | mɜ̤t /mɜt/ | miːn /miːn/ |
| Mkono | ដៃ /daj/ | ដៃ /daj/ | ហស្ត /hast/ | tii /tiː/ | tiʔ /tiʔ/ | təy /təj/ | miːk /miːk/ |
| Moyo | ចិត្ត /tɕit/ | បេះដូង /bɛh doːŋ/ | ហ្ឫទ័យ /hridəj/ | kruɛŋ /kruɛŋ/ | kɛm /kɛm/ | chlaj /tʂlaj/ | sɛɛ /sɛɛ/ |
| Upendo | ស្រឡាញ់ /sralaɲ/ | ស្នេហា /sneːhaː/ | ស្នេហា /snehaː/ | kɔɔh /kɔːh/ | kraʔ /kraʔ/ | phɯ /pʰɯ/ | rəŋ /rəŋ/ |
| Mti | ដើមឈើ /daəm tʃʰəː/ | ដើមឈើ /daəm cʰɤː/ | ដើមឈើ /daəm tʃʰəː/ | cmuul /tʃmuːl/ | tɔn /tɔn/ | ʔəŋ /ʔəŋ/ | tʰɔː /tʰɔː/ |
| Nyumba | ផ្ទះ /ptʰeah/ | ផ្ទះ /pʰtĕəh/ | គេហ /keːh/ | kaaŋ /kaːŋ/ | tu /tu/ | pno /pno/ | miː /miː/ |
| Mbwa | ឆ្កែ /tʃʰkae/ | ឆ្កែ /cʰkae/ | ឆ្កែ /tʃʰkae/ | cɔ /tʃɔ/ | cɛn /tɕɛn/ | sŋaːʔ /ŋaʔ/ | kʰɔː /kʰɔː/ |
| Paka | ឆ្មា /tʃʰmaː/ | ឆ្មា /cʰmaː/ | ឆ្មា /tʃʰmaː/ | meeo /meːo/ | meo /meo/ | chhlɔːk /tʂɔk/ | mɛː /mɛː/ |
| Kula | ស៊ី /siː/ | ញ៉ាំ /ɲam/ | ស៊ី /siː/ | caa /tʃaː/ | ʔiʔ /ʔiʔ/ | sap /sap/ | sɛː /sɛː/ |
| Kunywa | ផឹក /pʰək/ | ផឹក /pʰək/ | ផឹក /pʰək/ | ɲɔɔp /ɲɔːp/ | ʔaa /ʔaː/ | suəm /suəm/ | pə /pə/ |
| Moja | មួយ /muːj/ | មួយ /muəj/ | ឯក /ʔaek/ | muei /muei/ | mɔy /mɔi/ | mṳːy /muj/ | tʃit /tʃit/ |
| Mbili | ពីរ /piː/ | ពីរ /piː/ | វ្យរ /ʋiər/ | baar /baːr/ | bɛr /bɛːr/ | bar /ɓaːr/ | rao /ra̤ɯ/ |
| Habari | សួស្តី /suːəsdəj/ | សួស្តី /suəsdəj/ | សួស្តី /suəsdəj/ | lɔh /lɔh/ | hahɔ /haho/ | sabaaj /sabaːj/ | sawʔdiː /sawʔdiː/ |
| Asante | អរគុណ /ʔɔːkun/ | អរគុណ /ʔɑːkun/ | អនុមោទនា /ʔanumoːtəna/ | ɔrkun /ʔɔrkun/ | knɔŋ /knoŋ/ | khɔp /kʰɔp/ | tʰɔk /tʰɔk/ |
| Nzuri | ល្អ /lʔɑː/ | ល្អ /lʔɑː/ | ល្អ /lʔɑː/ | gee /ɡeː/ | laʔ /laʔ/ | ɟɔ /dʑɔ/ | jɔː /jɔː/ |
Sehemu ya LangMap — mradi wa kuonyesha lugha kwa picha. Huu ni muhtasari tuli unaoweza kutambaliwa; ramani shirikishi hutoa sauti ya matamshi, vichujio, na mwonekano wa dunia.