ဘာသာ မန်
Kimon cha Kale
Kiaustroasia (Mon-Khmer, Monic) · aina ya kihistoria / iliyofichwa
Mon ya Kale ilikuwa lugha ya tamaduni ya Dvaravati na falme za Mon huko Burma ya Chini (karne 6-11). Maandishi ya Mon (ya Kibrahmi) ni babu wa maandishi ya Kiburma, Shan, na Karen.
Inakozungumzwa
Maneno 31 ya msingi katika Kimon cha Kale
Maji
ဍာက်
/ɗaːk/
Moto
ပ်ၟ
/pmaʔ/
Jua
တ္ၚဲ
/tŋai/
Mwezi
ဂျိုၚ်
/klɔŋ/
Nyota
ကၟာဲ
/həmoa/
Mama
မိ
/mi/
Baba
ဖ
/pʰɛʔ/
Mimi
အဲ
/ʔua/
Wewe
ဗှ်ေ
/peh/
Jina
ယု
/jəmu/
Jicho
မတ်
/mat/
Mkono
တၟုိ
/toi/
Moyo
စိုတ်
/cət/
Upendo
ဆာန်
/cʰan/
Mti
ဆု
/tɕu/
Nyumba
သ္ၚိ
/sŋiʔ/
Mbwa
ခၠဵု
/kʰlou/
Paka
ဂျိ
/kluj/
Kula
စိ
/tɕiʔ/
Kunywa
သုက်
/sok/
Moja
မွဲ
/mwɛ/
Mbili
ၜါ
/ɓa/
Habari
—
/—/
Asante
—
/—/
Nzuri
ခိုဟ်
/kʰɔh/
Vyanzo
- Shorto, H. L. (1971) A Dictionary of the Mon Inscriptions from the Sixth to the Sixteenth Centuries. Oxford University Press
Ulinganishaji wa maneno
Imelinganishwa na lugha za Austroasiatic (Mon-Khmer, Monic) zinazohusiana
| Maana | Kimon cha Kale | Kimon | Proaustroasia | Kiburma cha Kale | Kishwepalaung | Kuy | Kitochari A |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Maji | ဍာက် /ɗaːk/ | ဍာ် /ɗaʔ/ | *ɗaːk /ɗaːk/ | ရိ /riy/ | ʔoːm /ʔoːm/ | ɗaːʔ /ɗaʔ/ | 𑀯𑀭𑁆 /wær/ |
| Moto | ပ်ၟ /pmaʔ/ | ပၟတ် /pəmɔʔ/ | *ʔuːs /ʔuːs/ | မိး /miːʔ/ | ŋal /ŋal/ | fəj /fəj/ | 𑀧𑁄𑀭𑁆 /por/ |
| Jua | တ္ၚဲ /tŋai/ | တ္ၚဲ /tŋoa/ | *tŋiːʔ /tŋiːʔ/ | နိ /niy/ | saŋi /saŋi/ | tʰaj /tʰaj/ | 𑀓𑁄𑀁 /kom/ |
| Mwezi | ဂျိုၚ် /klɔŋ/ | ဂိတု /kətoa/ | — /—/ | လ /la/ | kɨr /kɨr/ | luəŋ /luəŋ/ | 𑀫𑀜𑁆 /mæɲ/ |
| Nyota | ကၟာဲ /həmoa/ | ဟတဴ /hətɒ/ | — /—/ | ကြယ် /kraj/ | hərngɔ /hərŋɔ/ | simʔaang /simʔaːŋ/ | 𑀰𑁆𑀭𑁂𑀁 /ɕreⁿ/ |
| Mama | မိ /mi/ | မိ /mi/ | *maʔ /maʔ/ | အမိ /ʔamiy/ | mɛʔ /mɛʔ/ | mə /mə/ | 𑀫𑀸𑀘𑀭𑁆 /maːtsar/ |
| Baba | ဖ /pʰɛʔ/ | အပါ /ʔəpa/ | — /—/ | အဖ /ʔap/ | paʔ /paʔ/ | pə /pə/ | 𑀧𑀸𑀘𑀭𑁆 /paːtsar/ |
| Mimi | အဲ /ʔua/ | အဲ /ʔoa/ | *ʔaɲ /ʔaɲ/ | ငာ /ŋaː/ | ʔɔ /ʔɔ/ | aɲ /ʔaɲ/ | 𑀦𑀱𑁆 /nəʂ/ |
| Wewe | ဗှ်ေ /peh/ | ဗှ် /pɛh/ | — /—/ | နင် /naŋ/ | miʔ /miʔ/ | may /mɛː/ | 𑀢𑀼 /tu/ |
| Jina | ယု /jəmu/ | ယၟု /ɲəmùʔ/ | — /—/ | အမည် /ʔamɲaɲ/ | yum /jum/ | ngaan /ŋaːn/ | 𑀜𑁄𑀁 /ɲom/ |
| Jicho | မတ် /mat/ | မတ် /mɔʔ/ | *mat /mat/ | မ္ယက် /mlak/ | ŋai /ŋai/ | mɜ̤t /mɜt/ | 𑀅𑀓𑁆 /ak/ |
| Mkono | တၟုိ /toi/ | တဲ /tɛ/ | *tiːʔ /tiːʔ/ | လက် /lak/ | tiː /tiː/ | təy /təj/ | 𑀢𑁆𑀲𑀭𑁆 /tsar/ |
| Moyo | စိုတ် /cət/ | ဂြိုဟ် /krɜ̀h/ | — /—/ | နှလုံး /hnaluːŋ/ | rɔŋ /rɔŋ/ | chlaj /tʂlaj/ | 𑀅𑀭𑀸𑀜𑁆𑀘𑁆 /araːɲts/ |
| Upendo | ဆာန် /cʰan/ | ဆာန် /cʰan/ | — /—/ | ချစ် /klyit/ | ʔiŋ /ʔiŋ/ | phɯ /pʰɯ/ | 𑀢𑀼𑀁𑀓𑁆 /tuŋk/ |
| Mti | ဆု /tɕu/ | ဆု /sɔ/ | — /—/ | သစ် /sit/ | siʔ /siʔ/ | ʔəŋ /ʔəŋ/ | 𑀲𑁆𑀢𑀸𑀫𑁆 /staːm/ |
| Nyumba | သ္ၚိ /sŋiʔ/ | သ္ၚိ /hɔeʔ/ | — /—/ | အိမ် /ʔim/ | ɲɛh /ɲɛh/ | pno /pno/ | 𑀯𑀱𑁆𑀢𑁆 /waʂt/ |
| Mbwa | ခၠဵု /kʰlou/ | ပ္ၟိၚ် /klɛŋ/ | *cɔː /cɔː/ | ခုယ်း /kʰuj/ | so /so/ | sŋaːʔ /ŋaʔ/ | 𑀓𑀼 /ku/ |
| Paka | ဂျိ /kluj/ | ဗ္ဍိုၚ် /ɓɔŋ/ | — /—/ | ကြောင် /klaŋ/ | mioʔ /mioʔ/ | chhlɔːk /tʂɔk/ | 𑀓𑀼𑀫𑀽𑀱𑁆 /kumuːʂ/ |
| Kula | စိ /tɕiʔ/ | ဂစုက် /caʔ/ | *ɟaː /ɟaː/ | စား /tsaːʔ/ | cha /tʃa/ | sap /sap/ | 𑀰𑀯𑁆 /ɕæw/ |
| Kunywa | သုက် /sok/ | သုၚ် /soŋ/ | — /—/ | ၐုက် /suk/ | ʔoːk /ʔoːk/ | suəm /suəm/ | 𑀬𑁄𑀓𑁆 /jok/ |
| Moja | မွဲ /mwɛ/ | မွဲ /mwoa/ | *muːj /muːj/ | တ /tac/ | mu /mu/ | mṳːy /muj/ | 𑀲𑀲𑁆 /sas/ |
| Mbili | ၜါ /ɓa/ | ၜါ /ɓaˋ/ | *ɓaːr /ɓaːr/ | နှစ် /n̥ik/ | ar /ʔar/ | bar /ɓaːr/ | 𑀯𑀼 /wu/ |
| Habari | — /—/ | ပ္ဍဲဂေါဝ် /pɗɛ kaːo/ | — /—/ | — /—/ | vaː piə /vaː piə/ | sabaaj /sabaːj/ | — /—/ |
| Asante | — /—/ | တၚ်ဂုဏ် /təŋ kɔn/ | — /—/ | — /—/ | kun cɔm /kun tʃɔm/ | khɔp /kʰɔp/ | — /—/ |
| Nzuri | ခိုဟ် /kʰɔh/ | ခိုဟ် /kʰɔh/ | — /—/ | ကောင်း /kawŋ/ | ʔɔm /ʔɔm/ | ɟɔ /dʑɔ/ | 𑀓𑀸𑀲𑀼 /kaːsu/ |
Sehemu ya LangMap — mradi wa kuonyesha lugha kwa picha. Huu ni muhtasari tuli unaoweza kutambaliwa; ramani shirikishi hutoa sauti ya matamshi, vichujio, na mwonekano wa dunia.