ខ្មែរបុរាណ
Kikhmer cha kale
Austroasiatic (Khmeric) · aina ya kihistoria / iliyofichwa
Kikhmer cha kale ni umbo la Kikhmer linalohifadhiwa katika maandishi ya karne ya 7–15, kilichotumika hasa wakati wa Milki ya Khmer iliyozingatia Angkor. Maandishi yaliyochongwa kwenye mahekalu ya mawe yanaorodhesha michango ya wafalme, taasisi za kidini na mambo ya kiutawala. Hati ya Kikhmer cha kale ndiyo babu wa moja kwa moja wa hati ya Kikhmer cha kisasa na imeathiri sana hati za Kithai na Kilao.
Inakozungumzwa
Maneno 20 ya msingi katika Kikhmer cha kale
Maji
ទឹក
/tik/
Moto
ភ្លើង
/pʰlɤːŋ/
Jua
ព្រះអាទិត្យ
/preh ʔaːtit/
Mwezi
ខែ
/kʰae/
Mama
មាតា
/maːtaː/
Baba
បិតា
/pitaː/
Kula
ស៊ី
/siː/
Kunywa
ផឹក
/pʰək/
Upendo
ស្នេហា
/snehaː/
Moyo
ហ្ឫទ័យ
/hridəj/
Mti
ដើមឈើ
/daəm tʃʰəː/
Nyumba
គេហ
/keːh/
Mbwa
ឆ្កែ
/tʃʰkae/
Paka
ឆ្មា
/tʃʰmaː/
Mkono
ហស្ត
/hast/
Jicho
ភ្នែក
/pʰnɛːk/
Habari
សួស្តី
/suəsdəj/
Asante
អនុមោទនា
/ʔanumoːtəna/
Moja
ឯក
/ʔaek/
Nzuri
ល្អ
/lʔɑː/
Vyanzo
- Jenner (1980) A Chrestomathy of Pre-Angkorian Khmer
- Coedès (1937-66) Inscriptions du Cambodge
- Glottolog: oldk1249
Ulinganishaji wa maneno
Imelinganishwa na lugha za Austroasiatic (Khmeric) zinazohusiana
| Maana | Kikhmer cha kale | Kikhmer cha Kaskazini | Kikhmeri | Kibalochi | Kisanskriti cha Kisasa cha Mazungumzo | Kipali cha Kielimu (Theravada) | Kipali |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Maji | ទឹក /tik/ | ទឹក /tək/ | ទឹក /tɨk/ | آپ /aːp/ | जलम् /dʑalam/ | udaka /udaka/ | उदक /udaka/ |
| Moto | ភ្លើង /pʰlɤːŋ/ | ភ្លើង /pʰlɤːŋ/ | ភ្លើង /pʰlɤːŋ/ | آس /aːs/ | अग्निः /aɡniɦ/ | aggi /aɡːi/ | अग्गि /aɡːi/ |
| Jua | ព្រះអាទិត្យ /preh ʔaːtit/ | ថ្ងៃ /tŋai/ | ព្រះអាទិត្យ /prĕəh ʔaːtɨt/ | روچ /roːtʃ/ | सूर्यः /suːɾjaɦ/ | suriya /suɾija/ | सुरिय /surija/ |
| Mwezi | ខែ /kʰae/ | ខែ /kʰae/ | ព្រះចន្ទ /prĕəh cɑn/ | ماہ /maːh/ | चन्द्रः /tɕandɾaɦ/ | canda /tɕanda/ | चन्द /tɕanda/ |
| Mama | មាតា /maːtaː/ | ម៉ែ /maɛ/ | ម៉ែ /mæː/ | ماس /maːs/ | माता /maːtaː/ | mātā /maːtaː/ | माता /maːtaː/ |
| Baba | បិតា /pitaː/ | ប៉ា /paː/ | ប៉ា /paː/ | پت /pit/ | पिता /pitaː/ | pitā /pitaː/ | पिता /pitaː/ |
| Kula | ស៊ី /siː/ | ស៊ី /siː/ | ញ៉ាំ /ɲam/ | وارگ /waːraɡ/ | खादति /kʰaːdati/ | bhuñjati /bʱuɲd͡ʒati/ | खादति /kʰaːdati/ |
| Kunywa | ផឹក /pʰək/ | ផឹក /pʰək/ | ផឹក /pʰək/ | نوشاگ /noʃaːɡ/ | पिबति /pibati/ | pivati /pivati/ | पिवति /pivati/ |
| Upendo | ស្នេហា /snehaː/ | ស្រឡាញ់ /sralaɲ/ | ស្នេហា /sneːhaː/ | مہر /mehr/ | स्नेहः /sneːhaɦ/ | mettā /metːaː/ | पेम /pema/ |
| Moyo | ហ្ឫទ័យ /hridəj/ | ចិត្ត /tɕit/ | បេះដូង /bɛh doːŋ/ | دل /dɪl/ | हृदयम् /hr̩dajam/ | hadaya /hadaja/ | हदय /hadaja/ |
| Mti | ដើមឈើ /daəm tʃʰəː/ | ដើមឈើ /daəm tʃʰəː/ | ដើមឈើ /daəm cʰɤː/ | درچک /daraːtʃk/ | वृक्षः /vr̩kʂaɦ/ | rukkha /rukːʰa/ | रुक्ख /rukːʰa/ |
| Nyumba | គេហ /keːh/ | ផ្ទះ /ptʰeah/ | ផ្ទះ /pʰtĕəh/ | لۆگ /loːɡ/ | गृहम् /ɡr̩ham/ | gehā /ɡehaː/ | घर /ɡʱara/ |
| Mbwa | ឆ្កែ /tʃʰkae/ | ឆ្កែ /tʃʰkae/ | ឆ្កែ /cʰkae/ | کچک /kut͡ʃək/ | कुक्कुरः /kukːuɾaɦ/ | sunakha /sunakʰa/ | सुनख /sunakʰa/ |
| Paka | ឆ្មា /tʃʰmaː/ | ឆ្មា /tʃʰmaː/ | ឆ្មា /cʰmaː/ | پشی /piʃiː/ | मार्जारः /maːɾdʑaːɾaɦ/ | biḷāra /biɭaːɾa/ | बिळाल /biɭaːla/ |
| Mkono | ហស្ត /hast/ | ដៃ /daj/ | ដៃ /daj/ | دست /dast/ | हस्तः /hastaɦ/ | hattha /hatːʰa/ | हत्थ /hatːʰa/ |
| Jicho | ភ្នែក /pʰnɛːk/ | ភ្នែក /pʰnɛːk/ | ភ្នែក /pʰnɛːk/ | چم /tʃam/ | अक्षि /akʂi/ | cakkhu /tɕakːʰu/ | चक्खु /tɕakːʰu/ |
| Habari | សួស្តី /suəsdəj/ | សួស្តី /suːəsdəj/ | សួស្តី /suəsdəj/ | وش آتکی /waʃ ɑːtkaj/ | नमस्कारः /namaskaːɾaɦ/ | namo /namo/ | नमो /namo/ |
| Asante | អនុមោទនា /ʔanumoːtəna/ | អរគុណ /ʔɔːkun/ | អរគុណ /ʔɑːkun/ | مہربانی /mehrabaːniː/ | धन्यवादाः /dʱanjaʋaːdaːɦ/ | anumodanā /anumodanaː/ | अनुमोदामि /anumodaːmi/ |
| Moja | ឯក /ʔaek/ | មួយ /muːj/ | មួយ /muəj/ | یک /jak/ | एकः /eːkaɦ/ | eka /eka/ | एक /eka/ |
| Nzuri | ល្អ /lʔɑː/ | ល្អ /lʔɑː/ | ល្អ /lʔɑː/ | شر /ʃər/ | साधु /saːdʱu/ | kusala /kusala/ | सुन्दर /sundara/ |
Sehemu ya LangMap — mradi wa kuonyesha lugha kwa picha. Huu ni muhtasari tuli unaoweza kutambaliwa; ramani shirikishi hutoa sauti ya matamshi, vichujio, na mwonekano wa dunia.