Адыгабзэ
Kiadyghe
NW Caucasian (Circassian)
Kiadyghe (Kicherkess cha Magharibi) lina mojawapo ya orodha tajiri zaidi za konsonanti duniani (zaidi ya 50), huku vokali zikiwa 2-3 tu. Baada ya ushindi wa Kirusi karne ya 19, Wacherkess wengi walitawanyika kote katika Dola ya Ottoman.
Inakozungumzwa
Maneno 20 ya msingi katika Kiadyghe
Maji
псы
/psə/
Moto
машӏо
/maʃʼo/
Jua
тыгъэ
/təʁa/
Mwezi
мазэ
/maza/
Mama
ны
/nə/
Baba
ты
/tə/
Kula
шхэн
/ʃxan/
Kunywa
ефэн
/jafan/
Upendo
шӏу шӏэгъу
/ʃʼʷə ʃʼaʁʷə/
Moyo
гу
/ɡʷə/
Mti
чыгы
/tʃəɡə/
Nyumba
унэ
/wəna/
Mbwa
хьэ
/ħa/
Paka
чэтыу
/tʃatəw/
Mkono
ӏэ
/ʔa/
Jicho
нэ
/na/
Habari
шӏуфес
/ʃʼwafes/
Asante
тхьауегъэпсэу
/tħawajaʁapsaw/
Moja
зы
/zə/
Nzuri
дэгъу
/daʁʷ/
Vyanzo
- Smeets (1984) Studies in West Circassian Phonology and Morphology
- Kuipers (1960) Phoneme and Morpheme in Kabardian
- Ethnologue: ady
Ulinganishaji wa maneno
Imelinganishwa na lugha za NW Caucasian (Circassian) zinazohusiana
| Maana | Kiadyghe | Kikabardian | Kiubykh | Kiabaza | Kiabkhaz | Kinapoli | Kiyidishi |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Maji | псы /psə/ | псы /psə/ | bzə /bzə/ | дзы /d͡zə/ | аӡы /adzə/ | acqua /akkwə/ | וואַסער /vasər/ |
| Moto | машӏо /maʃʼo/ | мафӏэ /mafʼa/ | mzʼə /mzʼə/ | мца /mt͡sa/ | амца /amtsa/ | fuoco /fwɔkə/ | פֿײַער /fajər/ |
| Jua | тыгъэ /təʁa/ | дыгъэ /dəʁa/ | dəɣʷa /dəɣʷa/ | амра /amra/ | амра /amra/ | sole /solə/ | זון /zun/ |
| Mwezi | мазэ /maza/ | мазэ /maza/ | mazə /mazə/ | мыза /məza/ | амза /amza/ | luna /lunə/ | לבֿנה /ləvɔnə/ |
| Mama | ны /nə/ | анэ /ana/ | nan /nan/ | ан /an/ | ан /an/ | mamma /mammə/ | מאַמע /mamə/ |
| Baba | ты /tə/ | адэ /ada/ | tʷə /tʷə/ | аб /ab/ | аб /ab/ | pate /patə/ | טאַטע /tatə/ |
| Kula | шхэн /ʃxan/ | шхэн /ʃxan/ | — /—/ | фара /fara/ | афара /afara/ | mangià /mandʒa/ | עסן /ɛsn/ |
| Kunywa | ефэн /jafan/ | ефэн /jafan/ | — /—/ | жвара /ʒwara/ | ажәра /aʒʷra/ | vevere /vevərə/ | טרינקען /trɪŋkən/ |
| Upendo | шӏу шӏэгъу /ʃʼʷə ʃʼaʁʷə/ | лъагъуныгъэ /ɬaʁʷənəʁa/ | — /—/ | бзиабара /bziabara/ | абзиабара /abziabara/ | ammore /ammorə/ | ליבע /libə/ |
| Moyo | гу /ɡʷə/ | гу /ɡʷə/ | gʷə /ɡʷə/ | гвы /ɡʷə/ | агәы /aɡʷə/ | core /korə/ | האַרץ /harts/ |
| Mti | чыгы /tʃəɡə/ | жыг /ʒəɡ/ | — /—/ | ҵла /t͡sʼla/ | аҵла /atsʼla/ | àrvero /arvərə/ | בוים /bɔɪm/ |
| Nyumba | унэ /wəna/ | унэ /wəna/ | tʷəna /tʷəna/ | айни /ajni/ | аҩны /aːɥnə/ | casa /kasə/ | הויז /hɔɪz/ |
| Mbwa | хьэ /ħa/ | хьэ /ħa/ | la /la/ | ла /la/ | ала /aˈlːa/ | cane /kanə/ | הונט /hunt/ |
| Paka | чэтыу /tʃatəw/ | джэду /dʒadu/ | — /—/ | цгва /t͡sɡwa/ | ацгәы /atsɡʷə/ | jatto /jattə/ | קאַץ /kats/ |
| Mkono | ӏэ /ʔa/ | ӏэ /ʔa/ | ɂa /ʔa/ | напы /napə/ | анапы /anapə/ | mano /manə/ | האַנט /hant/ |
| Jicho | нэ /na/ | нэ /na/ | bla /bla/ | ла /la/ | абла /abla/ | uocchio /wɔkkjə/ | אויג /ɔɪɡ/ |
| Habari | шӏуфес /ʃʼwafes/ | фӏэхъус /fʼaqʷəs/ | — /—/ | мшыбзи /mʃəbzi/ | мшыбзиа /mʃəbzia/ | uè /wɛ/ | שלום־עליכם /ʃoləm aleɪxəm/ |
| Asante | тхьауегъэпсэу /tħawajaʁapsaw/ | фӏыщӏэ /fʼəʃʼa/ | — /—/ | таабит /taːbit/ | иҭабуп /itʼabup/ | grazie /ɡratsjə/ | אַ דאַנק /a daŋk/ |
| Moja | зы /zə/ | зы /zə/ | za /za/ | заку /zaku/ | акы /akə/ | uno /unə/ | איינס /eɪns/ |
| Nzuri | дэгъу /daʁʷ/ | фӏы /fʼə/ | — /—/ | бзи /bzi/ | абзиа /abzia/ | buono /bwɔnə/ | גוט /ɡut/ |
Sehemu ya LangMap — mradi wa kuonyesha lugha kwa picha. Huu ni muhtasari tuli unaoweza kutambaliwa; ramani shirikishi hutoa sauti ya matamshi, vichujio, na mwonekano wa dunia.