Zazakî
Kizazaki
Iranian (Zaza-Gorani)
Kizaza (Zazaki) ni lugha ya Kiiran ya Kaskazini-magharibi, inayotumiwa hasa na Wazaza-Wakurd wa mashariki mwa Uturuki. Linatofautiana na Kikurdi cha Kurmanji na Sorani, na linashiriki sifa nyingi na lugha za Kiiran cha Kaspia na Kiiran cha kale.
Inakozungumzwa
Maneno 20 ya msingi katika Kizazaki
Maji
aw
/aw/
Moto
adır
/aˈdɯɾ/
Jua
tîj
/tiːʒ/
Mwezi
aşmî
/aʃˈmiː/
Mama
maye
/ˈmajɛ/
Baba
pî
/piː/
Kula
werdiş
/ˈweɾdiʃ/
Kunywa
şimitiş
/ʃiˈmitiʃ/
Upendo
hes
/hɛs/
Moyo
zerre
/ˈzɛrːe/
Mti
dare
/ˈdaɾɛ/
Nyumba
keye
/ˈkɛjɛ/
Mbwa
kuçeg
/kuˈt͡ʃɛɡ/
Paka
pisîk
/piˈsiːk/
Mkono
dest
/dɛst/
Jicho
çim
/t͡ʃim/
Habari
silam
/siˈlam/
Asante
sıpas
/sɯˈpas/
Moja
yew
/jɛw/
Nzuri
rind
/ɾind/
Ulinganishaji wa maneno
Imelinganishwa na lugha za Iranian (Zaza-Gorani) zinazohusiana
| Maana | Kizazaki | Kikurdi | Kibalochi | Kikurdi (Sorani) | Kimakedonia | Kiparthi | Kimiranda |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Maji | aw /aw/ | av /ɑːv/ | آپ /aːp/ | ئاو /ɑːw/ | вода /ˈvɔda/ | āb /aːb/ | auga /ˈawɣa/ |
| Moto | adır /aˈdɯɾ/ | agir /ɑɡɪɾ/ | آس /aːs/ | ئاگر /ɑːɡɪɾ/ | оган /ˈɔɡan/ | ādar /aːdar/ | fuogo /ˈfwoɣu/ |
| Jua | tîj /tiːʒ/ | roj /ɾoːʒ/ | روچ /roːtʃ/ | خۆر /xoːɾ/ | сонце /ˈsɔnt͡sɛ/ | xwar /xwar/ | sol /sɔl/ |
| Mwezi | aşmî /aʃˈmiː/ | heyv /hejv/ | ماہ /maːh/ | مانگ /mɑːŋɡ/ | месечина /mɛˈsɛt͡ʃina/ | māh /maːh/ | luna /ˈluna/ |
| Mama | maye /ˈmajɛ/ | dê /dɛː/ | ماس /maːs/ | دایک /dɑːjɪk/ | мајка /ˈmajka/ | mād /maːd/ | mai /maj/ |
| Baba | pî /piː/ | bav /bɑːv/ | پت /pit/ | باوک /bɑːwɪk/ | татко /ˈtatkɔ/ | pid /pid/ | pai /paj/ |
| Kula | werdiş /ˈweɾdiʃ/ | xwarin /xwɑːɾɪn/ | وارگ /waːraɡ/ | خواردن /xwɑːɾdɪn/ | јаде /ˈjadɛ/ | xward- /xward/ | comer /koˈmeɾ/ |
| Kunywa | şimitiş /ʃiˈmitiʃ/ | vexwarin /vɛxwɑːɾɪn/ | نوشاگ /noʃaːɡ/ | خواردنەوە /xwɑːɾdɪnɛwɛ/ | пие /ˈpiɛ/ | pī- /piː/ | bubir /buˈβiɾ/ |
| Upendo | hes /hɛs/ | evîn /ɛviːn/ | مہر /mehr/ | خۆشەویستی /xoʃɛwiːstiː/ | љубов /ˈʎubɔv/ | friyādan /frijaːdan/ | amor /aˈmoɾ/ |
| Moyo | zerre /ˈzɛrːe/ | dil /dɪl/ | دل /dɪl/ | دڵ /dɪɫ/ | срце /ˈsərt͡sɛ/ | zyrd /zird/ | coraçon /koɾaˈt͡soŋ/ |
| Mti | dare /ˈdaɾɛ/ | dar /dɑːɾ/ | درچک /daraːtʃk/ | دار /dɑːɾ/ | дрво /ˈdərvɔ/ | dār /daːr/ | arble /ˈaɾβle/ |
| Nyumba | keye /ˈkɛjɛ/ | mal /mɑːl/ | لۆگ /loːɡ/ | ماڵ /mɑːɫ/ | куќа /ˈkut͡ɕa/ | xānag /xaːnaɡ/ | casa /ˈkaza/ |
| Mbwa | kuçeg /kuˈt͡ʃɛɡ/ | kûçik /kuːtʃɪk/ | کچک /kut͡ʃək/ | سەگ /sɛɡ/ | куче /ˈkut͡ʃɛ/ | spag /spaɡ/ | perro /ˈperu/ |
| Paka | pisîk /piˈsiːk/ | pisîk /pɪsiːk/ | پشی /piʃiː/ | پشیلە /pʃiːlɛ/ | мачка /ˈmat͡ʃka/ | — /—/ | gato /ˈɡatu/ |
| Mkono | dest /dɛst/ | dest /dɛst/ | دست /dast/ | دەست /dɛst/ | рака /ˈraka/ | dast /dast/ | mano /ˈmano/ |
| Jicho | çim /t͡ʃim/ | çav /tʃɑːv/ | چم /tʃam/ | چاو /tʃɑːw/ | око /ˈɔkɔ/ | čašm /tʃaʃm/ | uolho /ˈuoʎu/ |
| Habari | silam /siˈlam/ | silav /sɪlɑːv/ | وش آتکی /waʃ ɑːtkaj/ | سڵاو /sɫɑːw/ | здраво /ˈzdravɔ/ | drōd /droːd/ | olá /oˈla/ |
| Asante | sıpas /sɯˈpas/ | spas /spɑːs/ | مہربانی /mehrabaːniː/ | سوپاس /supɑːs/ | благодарам /blaˈɡɔdaram/ | spās /spaːs/ | oubrigado /owβɾiˈɣadu/ |
| Moja | yew /jɛw/ | yek /jɛk/ | یک /jak/ | یەک /jɛk/ | еден /ˈɛdɛn/ | ēw /eːw/ | un /uŋ/ |
| Nzuri | rind /ɾind/ | baş /bɑːʃ/ | شر /ʃər/ | باش /bɑːʃ/ | добар /ˈdɔbar/ | nēw /neːw/ | buono /ˈbwonu/ |
Sehemu ya LangMap — mradi wa kuonyesha lugha kwa picha. Huu ni muhtasari tuli unaoweza kutambaliwa; ramani shirikishi hutoa sauti ya matamshi, vichujio, na mwonekano wa dunia.