Walon
Kiwallon
Romance (Gallo-Romance, Oïl)
Kiwallon ni mojawapo ya lugha za Oïl, dada wa Kifaransa. Imeandikwa tangu karne ya 16, na hususa katika vokali inahifadhi sifa za Kilatini zilizopotea katika Kifaransa. Liège (kwa Kiwallon: Lîdje) ni kitovu chake cha kitamaduni.
Inakozungumzwa
Maneno 20 ya msingi katika Kiwallon
Maji
aiwe
/ˈajwə/
Moto
feu
/fø/
Jua
solea
/soˈlea/
Mwezi
lune
/ˈlyn/
Mama
mame
/mam/
Baba
peure
/pœːr/
Kula
magnî
/maˈɲi/
Kunywa
boere
/bweːr/
Upendo
amour
/aˈmuːr/
Moyo
cour
/kuːr/
Mti
åbe
/ˈɔːb/
Nyumba
måjhon
/mɔːˈʒõ/
Mbwa
tchin
/tʃɛ̃/
Paka
tchèt
/tʃɛ/
Mkono
min
/mɛ̃/
Jicho
ouy
/uj/
Habari
bondjoû
/bõˈd͡ʒu/
Asante
mèrci
/mɛrˈsi/
Moja
onk
/õk/
Nzuri
bon
/bõ/
Vyanzo
Ulinganishaji wa maneno
Imelinganishwa na lugha za Romance (Gallo-Romance, Oïl) zinazohusiana
| Maana | Kiwallon | Kifaransa cha kale | Kifaransa cha Kale (karne ya 17) | Kijèrriais | Kiguernésiais | Kikreol cha Guadeloupe | Kifaransa cha Quebec |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Maji | aiwe /ˈajwə/ | eve /ˈɛːvə/ | eau /o/ | ieau /jo/ | ieau /jo/ | dlo /dlo/ | eau /o/ |
| Moto | feu /fø/ | feu /fø/ | feu /fø/ | feu /fø/ | fû /fy/ | difé /dife/ | feu /fø/ |
| Jua | solea /soˈlea/ | soleil /soˈleʎ/ | soleil /sɔlɛj/ | solé /sɔˈle/ | solé /sɔˈle/ | solèy /solɛj/ | soleil /sɔlɛj/ |
| Mwezi | lune /ˈlyn/ | lune /ˈlynə/ | lune /lyn/ | leune /løːn/ | leune /løːn/ | lalin /lalin/ | lune /lʏn/ |
| Mama | mame /mam/ | mere /ˈmɛrə/ | mère /mɛːr/ | mère /mɛːr/ | mère /mɛːr/ | manman /mãmã/ | mère /mɛːʁ/ |
| Baba | peure /pœːr/ | pere /ˈpɛrə/ | père /pɛːr/ | péthe /peːð/ | paire /pɛːr/ | papa /papa/ | père /pɛːʁ/ |
| Kula | magnî /maˈɲi/ | mangier /manˈdʒjer/ | manger /mɑ̃ʒe/ | mangi /mɑ̃ˈʒi/ | mangier /mɑ̃ˈʒje/ | manjé /mãʒe/ | manger /mɑ̃ʒe/ |
| Kunywa | boere /bweːr/ | boivre /ˈbojvrə/ | boire /bweːr/ | baithe /baɪð/ | baire /bɛːr/ | bwè /bwɛ/ | boire /bwɑːʁ/ |
| Upendo | amour /aˈmuːr/ | amor /aˈmor/ | amour /amur/ | amour /aˈmuːr/ | amour /aˈmuːr/ | lanmou /lãmu/ | amour /amuːʁ/ |
| Moyo | cour /kuːr/ | cuer /kwɛr/ | cœur /kœːr/ | tchoeu /tʃœ/ | tcheur /tʃœr/ | kè /kɛ/ | cœur /kœːʁ/ |
| Mti | åbe /ˈɔːb/ | arbre /ˈarbrə/ | arbre /aːrbr/ | bouais /bwɛ/ | bouais /bwɛ/ | pyé bwa /pje bwa/ | arbre /aːʁbʁ/ |
| Nyumba | måjhon /mɔːˈʒõ/ | maison /maiˈzõn/ | maison /mɛzɔ̃/ | maîson /mɛˈzɔ̃/ | maison /mɛˈzɔ̃/ | kaz /kaz/ | maison /mɛzɔ̃/ |
| Mbwa | tchin /tʃɛ̃/ | chien /tʃjɛn/ | chien /ʃjɛ̃/ | tchian /tʃjɑ̃/ | tchian /tʃjɑ̃/ | chyen /ʃjɛ̃/ | chien /ʃjɛ̃/ |
| Paka | tchèt /tʃɛ/ | chat /tʃat/ | chat /ʃaː/ | cat /kat/ | cat /kat/ | chat /ʃat/ | chat /ʃa/ |
| Mkono | min /mɛ̃/ | main /mɛ̃j/ | main /mɛ̃/ | main /mɛ̃/ | main /mɛ̃/ | men /mɛ̃/ | main /mɛ̃/ |
| Jicho | ouy /uj/ | oeil /œʎ/ | œil /œːj/ | yi /ji/ | yeu /jø/ | zyé /zje/ | œil /œj/ |
| Habari | bondjoû /bõˈd͡ʒu/ | salut /saˈlyt/ | Dieu vous garde /djø vu ɡard/ | bouônjour /bwɔ̃ˈʒuːr/ | bouônjour /bwɔ̃ˈʒuːr/ | bonjou /bõʒu/ | allô /alo/ |
| Asante | mèrci /mɛrˈsi/ | merci /mɛrˈsi/ | grâces /ɡraːs/ | mèrcie /mɛrˈsi/ | mercie bian /mɛrˈsi bjɑ̃/ | mèsi /mɛsi/ | merci /mɛʁsi/ |
| Moja | onk /õk/ | un /yn/ | un /œ̃/ | ieune /jøːn/ | yun /jœ̃/ | yonn /jõn/ | un /œ̃/ |
| Nzuri | bon /bõ/ | bon /bõn/ | bon /bɔ̃/ | bouôn /bwɔ̃/ | boan /bwɑ̃/ | bon /bõ/ | bon /bɔ̃/ |
Sehemu ya LangMap — mradi wa kuonyesha lugha kwa picha. Huu ni muhtasari tuli unaoweza kutambaliwa; ramani shirikishi hutoa sauti ya matamshi, vichujio, na mwonekano wa dunia.