لسان عثمانی
Kituruki cha Ottoman
Turkic (Oghuz) · aina ya kihistoria / iliyofichwa
Ottoman Turkish (لسان عثمانی Lisân-ı Osmânî) was the literary and administrative register of the Ottoman Empire from ~1300 to 1928. Heavy borrowing from Arabic and Persian created a register often unintelligible to ordinary Anatolian Turkish speakers. The 1928 Atatürk language reform replaced the Arabic-derived script with Latin and purged most Arabic/Persian vocabulary, producing modern Turkish (tr).
Inakozungumzwa
Maneno 20 ya msingi katika Kituruki cha Ottoman
Maji
سو
/su/
Moto
آتش
/aˈteʃ/
Jua
كونش
/ɡyˈneʃ/
Mwezi
آی
/aj/
Mama
آنه
/aˈne/
Baba
پدر
/peˈdeɾ/
Kula
یمك
/jeˈmek/
Kunywa
ایچمك
/itʃˈmek/
Upendo
عشق
/aʃk/
Moyo
قلب
/kalb/
Mti
آغاج
/aˈʁatʃ/
Nyumba
خانه
/xaːˈne/
Mbwa
كوپك
/køˈpek/
Paka
كدی
/keˈdi/
Mkono
ال
/el/
Jicho
كوز
/ɡøz/
Habari
سلام
/seˈlaːm/
Asante
تشكر ادرم
/teʃekˈkyɾ edeˈɾim/
Moja
بر
/biɾ/
Nzuri
ایی
/iˈji/
Vyanzo
- Redhouse — Turkish-English Lexicon
- Buğday — Osmanisch
Ulinganishaji wa maneno
Imelinganishwa na lugha za Turkic (Oghuz) zinazohusiana
| Maana | Kituruki cha Ottoman | Kituruki | Kigagauz | Kiqashqai | Kitatar cha Krimea | Kiturkmeni | Kiazerbaijani cha Kusini |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Maji | سو /su/ | su /su/ | su /su/ | su /su/ | suv /suv/ | suw /suːw/ | سو /su/ |
| Moto | آتش /aˈteʃ/ | ateş /ateʃ/ | ateş /aˈteʃ/ | od /od/ | ateş /ateʃ/ | ot /ot/ | اوْد /od/ |
| Jua | كونش /ɡyˈneʃ/ | güneş /ɟyneʃ/ | güneş /ɟyˈneʃ/ | gün /ɟyn/ | küneş /kyneʃ/ | gün /ɡyːn/ | گۆنش /ɡyneʃ/ |
| Mwezi | آی /aj/ | ay /aj/ | ay /aj/ | ay /aj/ | ay /aj/ | aý /ɑːj/ | آی /aj/ |
| Mama | آنه /aˈne/ | anne /anːe/ | ana /aˈna/ | ana /ana/ | ana /ana/ | ene /ene/ | آنا /ana/ |
| Baba | پدر /peˈdeɾ/ | baba /baba/ | boba /boˈba/ | ata /ata/ | baba /baba/ | ata /ɑtɑ/ | آتا /ata/ |
| Kula | یمك /jeˈmek/ | yemek /jemek/ | imää /iˈmæː/ | yemek /jeˈmæc/ | aşamaq /aʃamaq/ | iýmek /iːjmek/ | یئمک /jemæk/ |
| Kunywa | ایچمك /itʃˈmek/ | içmek /itʃmek/ | içmää /itʃˈmæː/ | içmek /itʃˈmæc/ | içmek /itʃmek/ | içmek /ɪtʃmek/ | ایچمک /itʃmæk/ |
| Upendo | عشق /aʃk/ | aşk /aʃk/ | sevgi /sevˈɟi/ | sevgi /sevˈɟi/ | sevgi /sevɡi/ | söýgi /søːjɡi/ | سئوگی /sevɡi/ |
| Moyo | قلب /kalb/ | kalp /kalp/ | üräk /yˈræk/ | ürek /yˈɾæc/ | yürek /jyrek/ | ýürek /jyɾek/ | اۆرک /yræk/ |
| Mti | آغاج /aˈʁatʃ/ | ağaç /aːatʃ/ | aaç /aːtʃ/ | ağaç /aˈʁatʃ/ | terek /terek/ | agaç /ɑɡɑtʃ/ | آغاج /ɑɣɑdʒ/ |
| Nyumba | خانه /xaːˈne/ | ev /ev/ | ev /ev/ | ev /ev/ | ev /ev/ | öý /øːj/ | ائو /ev/ |
| Mbwa | كوپك /køˈpek/ | köpek /cøpek/ | köpek /køˈpek/ | it /it/ | köpek /køpek/ | it /it/ | ایت /it/ |
| Paka | كدی /keˈdi/ | kedi /cedi/ | kedi /keˈdi/ | pišik /piˈʃic/ | mışıq /mɯʃɯq/ | pişik /pɪʃɪk/ | پیشیک /piʃik/ |
| Mkono | ال /el/ | el /el/ | el /el/ | el /el/ | el /el/ | el /el/ | اَل /æl/ |
| Jicho | كوز /ɡøz/ | göz /ɟøz/ | göz /ɟøz/ | göz /ɟøz/ | köz /køz/ | göz /ɡøz/ | گؤز /ɡøz/ |
| Habari | سلام /seˈlaːm/ | merhaba /meɾhaba/ | selam /seˈlam/ | salam /saˈlam/ | selâm /selæm/ | salam /sɑlɑːm/ | سلام /sælam/ |
| Asante | تشكر ادرم /teʃekˈkyɾ edeˈɾim/ | teşekkürler /teʃecːyɾleɾ/ | saa ol /saː ol/ | sağ olun /sɑːʁ oˈlun/ | sağ ol /saɣ ol/ | sagboluň /sɑɡboluŋ/ | ساغ اول /saɣ ol/ |
| Moja | بر /biɾ/ | bir /biɾ/ | bir /bir/ | bir /biɾ/ | bir /bir/ | bir /biɾ/ | بیر /bir/ |
| Nzuri | ایی /iˈji/ | iyi /iji/ | ii /iː/ | yaxşı /jaxˈʃɯ/ | yahşı /jaχʃɯ/ | gowy /ɡowɯ/ | یاخشی /jaxʃɯ/ |
Sehemu ya LangMap — mradi wa kuonyesha lugha kwa picha. Huu ni muhtasari tuli unaoweza kutambaliwa; ramani shirikishi hutoa sauti ya matamshi, vichujio, na mwonekano wa dunia.