Piemontèis
Kipiemonte
Romance (Gallo-Italic)
Kipiemontese (Piemontèis) ni lugha ya Kigallo-Italic ya eneo la Piedmont, iliyo karibu zaidi na Kiokitani na Kifaransa kuliko na Kiitaliano sanifu, na mapokeo yake ya kifasihi yanaanzia karne ya 13. Sheria ya kanda ya Piedmont ya mwaka 2004 inakitambua kama lugha ya kanda.
Inakozungumzwa
Maneno 20 ya msingi katika Kipiemonte
Maji
eva
/ˈeva/
Moto
feu
/føː/
Jua
sol
/sol/
Mwezi
lun-a
/ˈlyna/
Mama
mare
/ˈmare/
Baba
pare
/ˈpare/
Kula
mangé
/maɲˈdʒe/
Kunywa
bèive
/ˈbɛive/
Upendo
amor
/aˈmur/
Moyo
cheur
/kør/
Mti
àrbol
/ˈarbol/
Nyumba
ca
/ka/
Mbwa
can
/kaŋ/
Paka
gat
/ɡat/
Mkono
man
/maŋ/
Jicho
euj
/øj/
Habari
ciao
/tʃao/
Asante
gràssie
/ˈɡrasːie/
Moja
un
/yŋ/
Nzuri
bon
/buŋ/
Vyanzo
Ulinganishaji wa maneno
Imelinganishwa na lugha za Romance (Gallo-Italic) zinazohusiana
| Maana | Kipiemonte | Kilombardia | Kitabarchino | Kiemiliano-Romanyolo | Kifriuli | Kiliguria | Kiveneti |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Maji | eva /ˈeva/ | aqua /ˈaːkwa/ | ægua /ˈɛɡwa/ | aqua /ˈakwa/ | aghe /ˈaɡe/ | ægoa /ɛɡwa/ | aqua /akwa/ |
| Moto | feu /føː/ | fœg /føːk/ | feûgu /ˈføɡu/ | fôg /foːk/ | fûc /fuːk/ | fêugo /føɡu/ | fogo /foɡo/ |
| Jua | sol /sol/ | sô /soː/ | su /ˈsu/ | sòul /sɔul/ | soreli /soˈreːli/ | sô /suː/ | sol /sol/ |
| Mwezi | lun-a /ˈlyna/ | lüna /ˈlyna/ | lugna /ˈlyɲa/ | lóna /ˈlona/ | lune /ˈlune/ | lùn-a /lyna/ | łuna /ɫuna/ |
| Mama | mare /ˈmare/ | mader /ˈmaːder/ | maire /ˈmajre/ | mèder /ˈmɛder/ | mari /ˈmaːri/ | moæ /mwɛ/ | mare /mare/ |
| Baba | pare /ˈpare/ | pader /ˈpaːder/ | paire /ˈpajre/ | pèder /ˈpɛder/ | pari /ˈpaːri/ | poæ /pwɛ/ | pare /pare/ |
| Kula | mangé /maɲˈdʒe/ | mangià /maɲˈdʒaː/ | mangià /manˈdʒa/ | magnèr /maˈɲɛːr/ | mangjâ /manˈɲaː/ | mangiâ /mandʒaː/ | magnàr /maˈɲar/ |
| Kunywa | bèive /ˈbɛive/ | bev /bev/ | beive /ˈbejve/ | bèvar /ˈbɛvar/ | bevi /ˈbeːvi/ | béive /bejve/ | bévar /ˈbevar/ |
| Upendo | amor /aˈmur/ | amor /aˈmuːr/ | amù /aˈmu/ | amôr /aˈmoːr/ | amôr /aˈmoːr/ | amô /amuː/ | amor /amor/ |
| Moyo | cheur /kør/ | cör /kør/ | chêu /kø/ | côr /koːr/ | cûr /kuːr/ | cuô /kwoː/ | cor /kɔr/ |
| Mti | àrbol /ˈarbol/ | albar /ˈalbar/ | âbu /ˈaːbu/ | àlber /ˈalber/ | arbul /ˈarbul/ | ærbo /ɛrbu/ | àrboro /arboro/ |
| Nyumba | ca /ka/ | cà /kaː/ | cà /ka/ | cà /kaː/ | cjase /ˈcaːse/ | câza /kaːza/ | caxa /ˈkaza/ |
| Mbwa | can /kaŋ/ | can /kan/ | can /kaŋ/ | chèn /kɛn/ | cjan /caŋ/ | can /kaŋ/ | can /kan/ |
| Paka | gat /ɡat/ | gat /ɡat/ | gatu /ˈɡatu/ | gat /ɡat/ | gjat /ɟat/ | gatto /ɡatu/ | gato /ɡato/ |
| Mkono | man /maŋ/ | man /maŋ/ | mòn /mɔŋ/ | mân /maːn/ | man /maŋ/ | man /maŋ/ | man /man/ |
| Jicho | euj /øj/ | öcc /øtʃ/ | öggiu /ˈødʒu/ | ôc /oːtʃ/ | voli /ˈvoli/ | euggio /ødʒu/ | ocio /ɔtʃo/ |
| Habari | ciao /tʃao/ | ciao /ˈtʃaːo/ | ciau /tʃaw/ | ciao /ˈtʃao/ | mandi /ˈmandi/ | ciâo /tʃaː/ | ciao /tʃao/ |
| Asante | gràssie /ˈɡrasːie/ | gràzie /ˈɡrasje/ | graçie /ˈɡrasje/ | grazie /ˈɡratsje/ | graziis /ˈɡraːt͡sjis/ | graçie /ɡrasje/ | grassie /ɡrasje/ |
| Moja | un /yŋ/ | vün /vyŋ/ | un /uŋ/ | ón /uŋ/ | un /uŋ/ | un /uŋ/ | un /un/ |
| Nzuri | bon /buŋ/ | bun /buŋ/ | bon /buŋ/ | bón /boŋ/ | bon /boŋ/ | bon /buŋ/ | bon /bon/ |
Sehemu ya LangMap — mradi wa kuonyesha lugha kwa picha. Huu ni muhtasari tuli unaoweza kutambaliwa; ramani shirikishi hutoa sauti ya matamshi, vichujio, na mwonekano wa dunia.