Ómagyar
Kihungari cha Kale
familia ya Kiural (tawi la Kifinno-Ugric, Kihungaria — hatua ya kihistoria ya Kihungaria cha kisasa hu) · aina ya kihistoria / iliyofichwa
Kihungaria cha Kale (Ómagyar) ni hatua ya zama za kati ya lugha ya Kihungaria, ikienea takribani kutoka karne ya 9 hadi ya 15, kuanzia ushindi wa Wamagyari juu ya Bonde la Pannonia (895–907) hadi Renaissance ya Kihungaria. Mahubiri na Sala ya Mazishi (Halotti beszéd és könyörgés, 1192–1195) ni maandishi kamili ya Kihungaria ya kale zaidi yaliyosalia, na pia ni maandishi mfululizo ya kale zaidi yaliyosalia katika familia nzima ya lugha za Kifinno-Ugric (Kiurali). Kilio cha Maria kwa Kihungaria cha Kale (Ómagyar Mária-siralom, karibu 1300) ni shairi la Kihungaria la kale zaidi lililosalia. Kihungaria cha Kale huhifadhi sifa za kiasili za Kifinno-Ugric: upatanifu wa vokali (mbele/nyuma), viambishi tamati vya hali vya mnyambuliko (takribani hali 14), viambishi vya umiliki, na hakina jinsia ya kisarufi. Mabadiliko ya kifonolojia kutoka Kihungaria cha Kale hadi cha Kisasa ni pamoja na kurahisisha vokali ndefu na upazishaji wa makundi ya konsonanti.
Inakozungumzwa
Maneno 31 ya msingi katika Kihungari cha Kale
Maji
vȳz
/viːz/
Moto
tȳz
/tyːz/
Jua
nȁp
/nɒp/
Mwezi
hȍld
/hold/
Nyota
csillag
/ˈtʃillaɡ/
Mama
anya
/ɒɲɒ/
Baba
āpá
/aːpaː/
Mimi
én
/eːn/
Wewe
te
/te/
Jina
név
/neːv/
Jicho
szèm
/sɛm/
Mkono
kéz
/keːz/
Moyo
szīw
/siːw/
Upendo
szèrēlm
/sɛreːlm/
Mti
fȁ
/fɒ/
Nyumba
hāz
/haːz/
Mbwa
eb
/ɛb/
Paka
macska
/mɒtʃkɒ/
Kula
ènni
/ɛnːi/
Kunywa
ìnni
/inːi/
Moja
egy
/ɛɟ/
Mbili
kettő
/ˈketːøː/
Habari
ìstèn hozott
/iʃtɛn hozotː/
Asante
kȍszȍnèm
/køsønɛm/
Nzuri
jȍw
/joːw/
Vyanzo
Ulinganishaji wa maneno
Imelinganishwa na lugha za Uralic (Finno-Ugric, Hungarian — historical stage of modern Hungarian hu) zinazohusiana
| Maana | Kihungari cha Kale | Kihungari | Kislovenia | Kiirula | Kikurukh | Kibrahui | Kisami cha Lule |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Maji | vȳz /viːz/ | víz /viːz/ | voda /ˈʋɔːda/ | nīr /niːɾ/ | अम्म /amm/ | دیر /diːɾ/ | tjáhtje /tʃaːhtje/ |
| Moto | tȳz /tyːz/ | tűz /tyːz/ | ogenj /oːɡənj/ | tī /tiː/ | चिच /tʃitʃ/ | کاہا /kaha/ | dålla /tolːa/ |
| Jua | nȁp /nɒp/ | nap /nɒp/ | sonce /soːntsɛ/ | čūriyen /tʃuːɾijen/ | बेरी /beɾiː/ | دے /deː/ | biejvve /pie̯jvːe/ |
| Mwezi | hȍld /hold/ | hold /hold/ | luna /luːna/ | niLā /niɭaː/ | चांदो /tʃaːndoː/ | ماہ /mah/ | mánno /maːnːo/ |
| Nyota | csillag /ˈtʃillaɡ/ | csillag /ˈtʃillɒɡ/ | zvezda /ˈzʋeːzda/ | naTčattiram /naʈtʃatːiɾam/ | बिनको /binkoː/ | استار /isˈtaːr/ | náste /ˈnaːste/ |
| Mama | anya /ɒɲɒ/ | anya /ɒɲɒ/ | mati /maːti/ | ammā /amːaː/ | अयो /ajoː/ | لمّا /lumːaː/ | iedne /iedne/ |
| Baba | āpá /aːpaː/ | apa /ɒpɒ/ | oče /oːtʃɛ/ | ayyā /ajːaː/ | बाबा /baːbaː/ | باوا /baːwaː/ | áhttje /aːhtːje/ |
| Mimi | én /eːn/ | én /eːn/ | jaz /jaːs/ | nānu /naːnu/ | एन /eːn/ | ای /iː/ | mån /mɔn/ |
| Wewe | te /te/ | te /tɛ/ | ti /tiː/ | nī /niː/ | नीन /niːn/ | نی /niː/ | dån /tɔn/ |
| Jina | név /neːv/ | név /neːv/ | ime /iˈmeː/ | pēru /peːɾu/ | नाम /naːm/ | نام /naːm/ | namma /ˈnamːa/ |
| Jicho | szèm /sɛm/ | szem /sɛm/ | oko /ɔˈkoː/ | kaNN /kaɳː/ | ख़न्न /xanː/ | خن /xan/ | tjalmme /tʃalmːe/ |
| Mkono | kéz /keːz/ | kéz /keːz/ | roka /ɾɔːka/ | kayyu /kajːu/ | खेखा /xekːʰaː/ | دو /doː/ | gietta /kietːa/ |
| Moyo | szīw /siːw/ | szív /siːv/ | srce /sərtsɛ/ | idayam /idajam/ | ठांगरा /tʰaːŋɡɾaː/ | دل /dil/ | vájmmo /vajmːo/ |
| Upendo | szèrēlm /sɛreːlm/ | szerelem /sɛrɛlɛm/ | ljubezen /ljubeːzɛn/ | kāhal /kaːhal/ | मरटी /maɾʈiː/ | عشق /eʃq/ | ráhkesvuohta /raːhkesvuɔhta/ |
| Mti | fȁ /fɒ/ | fa /fɒ/ | drevo /dɾeːʋo/ | maram /maɾam/ | मन्ना /manːaː/ | پنتل /pantal/ | muorra /muɔrːa/ |
| Nyumba | hāz /haːz/ | ház /haːz/ | hiša /xiːʃa/ | vīDu /viːɖu/ | एरपा /eɾpaː/ | اولا /ulaː/ | viesso /viesːo/ |
| Mbwa | eb /ɛb/ | kutya /kucɒ/ | pes /pɛːs/ | nāyi /naːji/ | अल्ला /alːaː/ | کچک /kutʃik/ | bena /pena/ |
| Paka | macska /mɒtʃkɒ/ | macska /mɒtʃkɒ/ | mačka /maːtʃka/ | pūne /puːne/ | बिल्ली /bilːiː/ | پسی /pisi/ | kássa /kaːsːa/ |
| Kula | ènni /ɛnːi/ | enni /ɛnːi/ | jesti /jɛːsti/ | činnu /tʃinːu/ | ओनना /onːaː/ | کنّا /kunːa/ | bårråt /porːot/ |
| Kunywa | ìnni /inːi/ | inni /inːi/ | piti /piːti/ | kuDi /kuɖi/ | ओंकना /oŋkːnaː/ | پنّنگ /pinːinɡ/ | juhkat /juhkat/ |
| Moja | egy /ɛɟ/ | egy /ɛɟː/ | eden /ɛːdən/ | onnu /onːu/ | ओंटा /oːnʈaː/ | اسٹ /asiʈ/ | aktan /aktan/ |
| Mbili | kettő /ˈketːøː/ | kettő /ˈkɛtːøː/ | dva /dʋaː/ | reNDu /reɳɖu/ | एण्ड /eːɳɖ/ | ایراٹ /iˈraːʈ/ | guokta /ˈkuoktɑ/ |
| Habari | ìstèn hozott /iʃtɛn hozotː/ | szia /sijɒ/ | živjo /ʒiːʋjo/ | vannakkam /vanːakːam/ | खद्दी /kʰadːiː/ | سلام /sælaːm/ | buoris /puɔris/ |
| Asante | kȍszȍnèm /køsønɛm/ | köszönöm /køsønøm/ | hvala /xʋaːla/ | nanri /nanɾi/ | धोन्नोबाद /dʱonːobaːd/ | شکریہ /ʃukɾijaː/ | gijttuo /kijtːuɔ/ |
| Nzuri | jȍw /joːw/ | jó /joː/ | dober /doːbər/ | nalla /nalːa/ | होय /hoːj/ | کشی /kaʃi/ | buorre /puɔrːe/ |
Sehemu ya LangMap — mradi wa kuonyesha lugha kwa picha. Huu ni muhtasari tuli unaoweza kutambaliwa; ramani shirikishi hutoa sauti ya matamshi, vichujio, na mwonekano wa dunia.