Чавчывэн йиԓыйиԓ
Kikoryak
Chukotka-Kamchatka
Kikoryak (Чавчывэн йиԓыйиԓ Čavčyvėn yilyyil, "usemi wa Chavchyven [wafugaji wa kulungu]") ni lugha ya Kichukotko-Kamchatka ya Kamchatka, dada wa Kichukchi (ckt). Kuna makundi mawili makuu ya lahaja: Chavchuven (kiwango cha bara cha wafugaji wa kulungu, wazungumzaji wapatao 1,000) na Nymylan (Kikoryak cha Pwani, lahaja kadhaa zinazohusiana kwa karibu, wazungumzaji wapatao 500). Nchi ya asili ya Wakoryak inajumuisha pwani ya Bahari ya Okhotsk na tundra ya katikati ya Rasi ya Kamchatka. Kiisimu, Kikoryak hushiriki alama za kitaipolojia za Kichukotko-Kamchatka: usanisi-mwingi wenye uambishaji mkubwa, mpangilio wa ergative-absolutive, na hazina tajiri ya konsonanti zenye ejective. Utafiti wa Daraja la Nchi Kavu la Bering na ethnografia ya Wakoryak iliyofanywa na Bogoras (Msafara wa Jesup wa Pasifiki Kaskazini 1900-1902) uliithibitisha Kikoryak kuwa lugha muhimu ya wenyeji wa Siberia.
Inakozungumzwa
Maneno 31 ya msingi katika Kikoryak
Maji
мимыԓ
/mimɯɫ/
Moto
пэӈӈын
/peŋːɯn/
Jua
тиӈытиӈ
/tiŋɯtiŋ/
Mwezi
йъаԓӄа
/jʔaɫqa/
Nyota
эӈэр
/eŋer/
Mama
элла
/elːa/
Baba
элёӄ
/eljoq/
Mimi
гымма
/ɣəmma/
Wewe
гыччи
/ɣətʃːi/
Jina
нынны
/nənnə/
Jicho
ԓеԓет
/ɫeɫet/
Mkono
миӈыԓгын
/miŋɯɫɣɯn/
Moyo
лиӈлиӈ
/liŋliŋ/
Upendo
льуңэвык
/lʲuŋewɯk/
Mti
уттыут
/utːɯut/
Nyumba
яяӈа
/jajaŋa/
Mbwa
ӄэйуу
/qejuː/
Paka
ката
/kata/
Kula
тыки
/tɯki/
Kunywa
кывикви
/kɯwikwi/
Moja
ыннэн
/ɯnnen/
Mbili
ӈыччеӄ
/ŋətʃːeq/
Habari
эймэӄ
/ejmeq/
Asante
ныӈэвыквын
/nɯŋewɯkwɯn/
Nzuri
тӏамгъав
/tʔamɣaw/
Kekeo
ӄаккук
/qakkuk/
Vyanzo
Ulinganishaji wa maneno
Imelinganishwa na lugha za Chukotko-Kamchatkan zinazohusiana
| Maana | Kikoryak | Kichukchi | Kiholanzi (Ubelgiji) | Kifrisi cha Saterland | Kikabiye | Kigaeli cha Skotlandi | Kiafrikaans |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Maji | мимыԓ /mimɯɫ/ | мимыԓ /mimɯɫ/ | water /ʋaːtər/ | Woater /ˈvɔːtɐ/ | lɩm /lɩm/ | uisge /ɯʃkʲə/ | water /vɑːtər/ |
| Moto | пэӈӈын /peŋːɯn/ | пэӈэн /peŋen/ | vuur /vyːr/ | Fjuur /fjuːɐ/ | miŋ /miŋ/ | teine /ˈtʲɛnʲə/ | vuur /fyːr/ |
| Jua | тиӈытиӈ /tiŋɯtiŋ/ | тиркытир /tirkɯtir/ | zon /zɔn/ | Sunne /ˈzʊnə/ | wɩsɩ /wɩsɩ/ | grian /kɾʲiən/ | son /sɔn/ |
| Mwezi | йъаԓӄа /jʔaɫqa/ | йъиԓгын /jʔiɫɣɯn/ | maan /maːn/ | Moune /ˈmoːnə/ | fenaɣ /fenaɣ/ | gealach /kʲaɫəx/ | maan /mɑːn/ |
| Nyota | эӈэр /eŋer/ | эӈэр /eŋer/ | ster /stɛr/ | Stiern /stiərn/ | tɩɩŋa /tɪːŋa/ | reul /rial/ | ster /stɛr/ |
| Mama | элла /elːa/ | ынньэв /ɯɲɲew/ | moeder /muːdər/ | Mäme /ˈmɛːmə/ | ɖoo /ɖoː/ | màthair /maːhəɾʲ/ | moeder /muːdər/ |
| Baba | элёӄ /eljoq/ | атԓёӄ /atɫjoq/ | vader /vaːdər/ | Babe /ˈbaːbə/ | caa /caː/ | athair /ahəɾʲ/ | vader /fɑːdər/ |
| Mimi | гымма /ɣəmma/ | гым /ɣəm/ | ik /ɪk/ | iek /i̯ək/ | ma /má/ | mi /mi/ | ek /ɛk/ |
| Wewe | гыччи /ɣətʃːi/ | гыт /ɣət/ | gij /ɣɛi/ | du /duː/ | ña /ɲá/ | thu /u/ | jy /jəi/ |
| Jina | нынны /nənnə/ | нынны /nənnə/ | naam /naːm/ | Noome /ˈnoːmə/ | hɩɖɛ /hɪɖɛ/ | ainm /ˈɛnɛm/ | naam /naːm/ |
| Jicho | ԓеԓет /ɫeɫet/ | ԓыԓет /ɫɯɫet/ | oog /oːx/ | Oge /ˈɔːɣə/ | ɛsɩ /ɛsɩ/ | sùil /suːl/ | oog /oːx/ |
| Mkono | миӈыԓгын /miŋɯɫɣɯn/ | мынгыԓгын /mɯnɣɯɫɣɯn/ | hand /ɦɑnt/ | Hounde /ˈhɔʊndə/ | nesi /nesi/ | làmh /ɫ̪aːv/ | hand /ɦant/ |
| Moyo | лиӈлиӈ /liŋliŋ/ | линлиӈ /linliŋ/ | hart /ɦɑrt/ | Häärt /hɛːrt/ | laŋɩyɛ /laŋɩjɛ/ | cridhe /kɾʲiə/ | hart /ɦart/ |
| Upendo | льуңэвык /lʲuŋewɯk/ | ԓюнъювык /ɫjunʔjuwɯk/ | liefde /lifdə/ | Lieuwde /ˈljœːʊdə/ | sɔɔlɩm /sɔːlɩm/ | gaol /kɯːl/ | liefde /lifdə/ |
| Mti | уттыут /utːɯut/ | уттуут /utːuːt/ | boom /boːm/ | Boom /boːm/ | tɩʋ /tɩʋ/ | craobh /kɾɯːv/ | boom /boːm/ |
| Nyumba | яяӈа /jajaŋa/ | яраӈы /jaraŋɯ/ | huis /ɦœs/ | Huus /huːs/ | ɖɩɣa /ɖɩɣa/ | taigh /tʰɤj/ | huis /ɦœɪs/ |
| Mbwa | ӄэйуу /qejuː/ | ыттъын /ɯtːʔɯn/ | hond /ɦɔnt/ | Huund /huːnt/ | hayʋ /hajʋ/ | cù /kuː/ | hond /ɦɔnt/ |
| Paka | ката /kata/ | котйо /kotjo/ | kat /kɑt/ | Kat /kat/ | takpaŋ /takpaŋ/ | cat /kʰat/ | kat /kat/ |
| Kula | тыки /tɯki/ | рынтыкэн /rɯntɯken/ | eten /eːtən/ | ete /ˈeːtə/ | tɔɔ /tɔː/ | ith /i/ | eet /eːt/ |
| Kunywa | кывикви /kɯwikwi/ | рымԓыӄэн /rɯmɫɯqen/ | drinken /drɪŋkən/ | drinke /ˈdrɪŋkə/ | ñɔɔ /ɲɔː/ | òl /ɔːl/ | drink /drɪŋk/ |
| Moja | ыннэн /ɯnnen/ | ыннэн /ɯnnen/ | een /eːn/ | aan /ˈɔːn/ | kʋyʋmaɣ /kʋjʋmaɣ/ | aon /ɯːn/ | een /eːn/ |
| Mbili | ӈыччеӄ /ŋətʃːeq/ | ӈирэӄ /ŋireq/ | twee /tweː/ | twäin /tvain/ | naalɛ /naːlɛ/ | dà /taː/ | twee /tʋeː/ |
| Habari | эймэӄ /ejmeq/ | етти /jetːi/ | hallo /ɦɑloː/ | Moin /moin/ | ndɩ na /ndɩ na/ | halò /haloː/ | hallo /ɦaˈlo/ |
| Asante | ныӈэвыквын /nɯŋewɯkwɯn/ | вэԓынкы /weɫɯnkɯ/ | dank je /dɑŋk jə/ | Bedoankje /bəˈdɔːŋkjə/ | agɔndɩ /aɡɔndɩ/ | tapadh leat /tʰapə lʲɛt/ | dankie /daŋki/ |
| Nzuri | тӏамгъав /tʔamɣaw/ | таӈъэв /taŋʔew/ | goed /ɣut/ | goud /ɡoʊt/ | ɖeu /ɖeu/ | math /ma/ | goed /xut/ |
| Kekeo | ӄаккук /qakkuk/ | ӄэӄӄуӄ /qəqˈquq/ | koekoek /ˈkukuk/ | Kukuuk /ˈkukuk/ | — | cuthag /ˈkʰuhak/ | koekoek /ˈkukuk/ |
Sehemu ya LangMap — mradi wa kuonyesha lugha kwa picha. Huu ni muhtasari tuli unaoweza kutambaliwa; ramani shirikishi hutoa sauti ya matamshi, vichujio, na mwonekano wa dunia.