Gáedelg
Kiairishi cha kati
Indo-European (Celtic, Insular, Goidelic) · aina ya kihistoria / iliyofichwa
Kiairishi cha kati ni hatua kati ya Kiairishi cha kale na Kiairishi cha kisasa cha mapema (takriban 900–1200). Ni lugha ya tendi kuu za Ireland ya zama za kati: toleo lililobaki la "Táin Bó Cúailnge", "Kitabu cha Leinster" na "Kitabu cha rangi ya manjano-kahawia cha Lecan". Mfumo wa vitenzi umerahisishwa sana ukilinganisha na Kiairishi cha kale.
Inakozungumzwa
Maneno 20 ya msingi katika Kiairishi cha kati
Maji
usce
/uske/
Moto
tene
/tene/
Jua
grían
/ɡrian/
Mwezi
ésca
/eːska/
Mama
máthair
/maːθirʲ/
Baba
athair
/aθirʲ/
Kula
ithid
/iθʲiðʲ/
Kunywa
ól
/oːl/
Upendo
serc
/serk/
Moyo
cride
/krʲiðʲe/
Mti
crann
/kran/
Nyumba
tech
/tex/
Mbwa
madra
/madra/
Paka
cat
/kat/
Mkono
lám
/laːv/
Jicho
súil
/suːlʲ/
Habari
fochen
/foxʲen/
Asante
atlochur
/atloxur/
Moja
óen
/oin/
Nzuri
maith
/maθʲ/
Vyanzo
- McCone (1997) The Early Irish Verb
- Stokes & Strachan (1901-03) Thesaurus Palaeohibernicus
- Glottolog: midd1357
Ulinganishaji wa maneno
Imelinganishwa na lugha za Indo-European (Celtic, Insular, Goidelic) zinazohusiana
| Maana | Kiairishi cha kati | Kiairishi cha kale | Kimanx | Kiayalandi | Kigaeli cha Skotlandi | Kitsimshian cha pwani | Kikalmyk |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Maji | usce /uske/ | uisce /ˈusʲkʲe/ | ushtey /ˈuʃtʲə/ | uisce /ɪʃcə/ | uisge /ɯʃkʲə/ | ax̱s /aχs/ | усн /usn/ |
| Moto | tene /tene/ | tene /tene/ | aile /ailʲ/ | tine /tʲɪnʲə/ | teine /ˈtʲɛnʲə/ | laḵw /laqʷ/ | гал /ɡal/ |
| Jua | grían /ɡrian/ | grían /ɡrian/ | grian /ɡriən/ | grian /ɡɾʲiən/ | grian /kɾʲiən/ | gyemk /ɡʲemk/ | нарн /narn/ |
| Mwezi | ésca /eːska/ | éscae /eːskai/ | eayst /eːst/ | gealach /ɟalax/ | gealach /kʲaɫəx/ | gemk /ɡemk/ | сар /sar/ |
| Mama | máthair /maːθirʲ/ | máthair /maːθirʲ/ | moir /mɔːɾ/ | máthair /mɑːhəɾʲ/ | màthair /maːhəɾʲ/ | naa /naː/ | ээҗ /eːdʒ/ |
| Baba | athair /aθirʲ/ | athair /aθirʲ/ | ayr /ɛːr/ | athair /ahəɾʲ/ | athair /ahəɾʲ/ | baba /baba/ | аав /aːv/ |
| Kula | ithid /iθʲiðʲ/ | ithid /iθʲiðʲ/ | gee /ɡʲiː/ | ith /ɪ/ | ith /i/ | lalji /laldʒi/ | иде /ide/ |
| Kunywa | ól /oːl/ | ibid /iβʲiðʲ/ | iu /juː/ | ól /oːl/ | òl /ɔːl/ | hoos /huːs/ | уу /uː/ |
| Upendo | serc /serk/ | serc /serk/ | graih /ɡraːx/ | grá /ɡɾɑː/ | gaol /kɯːl/ | ksu'hahkw /ksuʔhahkʷ/ | дурлх /durlx/ |
| Moyo | cride /krʲiðʲe/ | cride /krʲiðʲe/ | cree /kɾiː/ | croí /kɾiː/ | cridhe /kɾʲiə/ | ootnasx̱ /oːtnasχ/ | зүркн /zyrˈkən/ |
| Mti | crann /kran/ | crann /kran/ | billey /ˈbilʲə/ | crann /kɾɑːn/ | craobh /kɾɯːv/ | gan /ɡan/ | модн /moˈdn̩/ |
| Nyumba | tech /tex/ | tech /tex/ | thie /tai/ | teach /tʲax/ | taigh /tʰɤj/ | walp /walp/ | гер /ɡer/ |
| Mbwa | madra /madra/ | cú /kuː/ | moddey /ˈmɔðə/ | madra /mɑdɾə/ | cù /kuː/ | hashasaa /haʃasaː/ | ноха /noxa/ |
| Paka | cat /kat/ | cat /kat/ | kayt /kat/ | cat /kɑt/ | cat /kʰat/ | doosgi /duːsɡi/ | миис /miːs/ |
| Mkono | lám /laːv/ | lám /laːv/ | laue /lɛːu/ | lámh /lɑːv/ | làmh /ɫ̪aːv/ | an'oon /anʔoːn/ | һар /ɣar/ |
| Jicho | súil /suːlʲ/ | súil /suːlʲ/ | sooill /suːlʲ/ | súil /suːlʲ/ | sùil /suːl/ | mooḵs /muːqs/ | нүдн /nyˈdn̩/ |
| Habari | fochen /foxʲen/ | fochen /foxʲen/ | moghrey mie /ˈmɔɣrə maɪ/ | dia duit /dʲiə dɪtʲ/ | halò /haloː/ | ndii ne /ndiː ne/ | менд /mend/ |
| Asante | atlochur /atloxur/ | atlochur /atloxur/ | gura mie ayd /ˈɡura miː eːd/ | go raibh maith agat /ɡɔ ɾɛv mah aɡət/ | tapadh leat /tʰapə lʲɛt/ | t'oyaxsut nüsm /tʼojaχsut nysm/ | ханҗанав /xandʒanav/ |
| Moja | óen /oin/ | oín /oːin/ | nane /næn/ | aon /eːn/ | aon /ɯːn/ | ḵoo'iyaa /qoːʔijaː/ | негн /neɡn/ |
| Nzuri | maith /maθʲ/ | maith /maθʲ/ | mie /maɪ/ | maith /mah/ | math /ma/ | am' /amʔ/ | сән /sæn/ |
Sehemu ya LangMap — mradi wa kuonyesha lugha kwa picha. Huu ni muhtasari tuli unaoweza kutambaliwa; ramani shirikishi hutoa sauti ya matamshi, vichujio, na mwonekano wa dunia.